Môže zabíjať ...

03.11.2012

Syndróm zlomeného srdca

Ľudské emócie sú niekedy nevyspytateľné a častokrát nás dokážu zaskočiť. Niekedy ani sami netušíme, čo sa v nás skrýva. Veľa z nás si prežilo nešťastnú lásku, dramatický rozchod či rozvod, alebo aj smrť blízkej osoby. Na životné tragédie nie je nikto z nás pripravený. Niekedy je ale lepšie navštíviť odbornú pomoc, kým nám smútok a samota nespôsobia vážne ochorenie. Vedeli ste, že veľký žiaľ vám môže skutočne doslova zlomiť srdce?
 
Zlomené srdce teda nie je len akýmsi preneseným významom označujúcim smútok spojený s nešťastnou láskou. Je to riadny medicínsky pojem, ktorým je pomenovaná porucha srdcového svalu – stresová kardiomyopatia. Táto špecifická porucha môže byť vyvolaná náhlym a extrémnym citovým vypätím. U zdravých ľudí, ktorým predtým neboli srdcové problémy diagnostikované, nemá zvyčajne tragické následky. Horšie je to u „kardiakov", na ktorých môže takýto emocionálny šok pôsobiť i smrteľne.
 
Príznaky syndrómu zlomeného srdca sú podobné ako pri infarkte, preto si skutočne vyžadujú zákrok lekára. Sprievodným javom môže byť bolesť na hrudi, ťažké dýchanie a búchanie srdca. Zaujímavosťou zostáva, že môžu postihnúť aj úplne zdravého jedinca. Spôsobujú to stresové hormóny, predovšetkým adrenalín, ktoré dokážu dočasne oslabiť srdcový sval. Pacient je preto častokrát hospitalizovaný s diagnózou ťažkého srdcového zlyhania. Zmeny pripomínajúce infarkt sú zrejmé pri EKG vyšetrení, a tak isto sú zvýšené i srdcové enzýmy. Pri ECHO vyšetrení si môžeme všimnúť deformáciu ľavej srdcovej komory, ktorá dala názov tejto chorobe.
 
Najsilnejším spúšťačom syndrómu zlomeného srdca je strata milovanej osoby. Nie je neobvyklé, hlavne pri starších manželských pároch, keď dvaja ľudia prežijú po svojom boku celý život v dobrom i zlom, že po smrti jedného, zanedlho umrie i ten druhý.  Hovorí sa, že umrel od žiaľu. Ale takýto prípad môže nastať aj u ľudí podstatne mladších. Nielen úmrtie životného partnera, ale aj strata blízkeho priateľa, či rozvod môže takto silno ovplyvniť naše emócie a srdce. Ide o psychosomatický problém, keď citová väzba na druhého je taká silná, že máme pocit zrútenia celého sveta a straty kontroly nad svojím životom. Oslabenie vlastného sebavedomia vedie až k pocitu nezmyselnosti vlastnej existencie.
 
Z výskumov a štatistík je zrejmé, že týmto syndrómom je postihnutých oveľa väčšie percento žien než mužov. Zrejme to bude prirodzene väčšou citlivosťou a ženskou schopnosťou „brať si veci k srdcu".
 
Z psychologického hľadiska mi tento zdravotný problém viac priblížila PhDr. Zdenka Kubišová.


 
Spúšťačom takéhoto ochorenia je mozog? Keďže srdce pacienta môže byť úplne v poriadku...
Stresová odpoveď organizmu je riadená fylogeneticky danou reakciou „boj alebo útek”, ktorá prebieha na osi hypofýza – nadobličky. Nervové tkanivo v nadobličkách je riadené sympatickými nervami a produkuje adrenalín a noradrenalin, ktoré povzbudzujú činnosť obehovej sústavy, zvyšujú činnosť srdca. Ak je organizmus ohrozený nadprahovou mierou podnetov, vyplavuje ACTH – adrenokortikotropný hormón, následne kortikoidy. Tak pokračuje biologická odpoveď na stresový podnet. Ale o tom, čo je vyhodnotené ako stresový podnet, rozhodne mozgová kôra. Čiže, ak vyhodnotíme stresovú situáciu ako vysoko ohrozujúcu, tak bude odpoveď organizmu silnejšia, ako keď ju vyhodnotíme ako menej ohrozujúcu. Takže spôsob spracovania tejto reakcie priamo závisí od toho, ako podnet psychicky spracujeme.

Preto často po zážitku silného stresu alebo pri chronickom strese dochádza nie len k príznakom na citovej úrovni, ale aj k hormonálnym poruchám a oslabeniu imunity (napr. častejšie infekcie). Dochádza najprv k funkčnej, a potom k organickej poruche cieľového orgánu, alebo orgánového systému. Hovorí sa, že reťaz je tak silná ako silné je najslabšie ohnivko. Cieľovým orgánom sa môže stať práve toto najslabšie teliesko v tele – v tomto prípade srdce.
 
Má človek pre vznik takéhoto ochorenia nejaké psychické predispozície, alebo môže zasiahnuť nečakane osobu, ktorá je navonok silná, stabilná a vyrovnaná?
 Aj – aj. Psychológovia skúmali intenzitu vplyvu rôznych stresových udalostí na človeka a dokonca ich obodovali. Napr. rozvod je ohodnotený na 40 bodov z možných 100, svadba 20 bodov… Predpokladá sa, že ak suma týchto stresových podnetov za rok presiahne 100, je vysoko pravdepodobné, že u človeka sa objaví stresová reakcia v podobe psychických problémov, alebo telesného ochorenia aj vtedy, ak je tento človek dostatočne silný.
 
 Dá sa takejto chorobe predísť?
 Nikto nie sme bez hraníc – čiže nemôžeme zaručiť 100 % prevenciu. Ale môžeme robiť veľa preto, aby sme znížili pravdepodobnosť. Čiastočne môžeme ovplyvniť udalosti života, životosprávu, myslenie a spôsob ako nazeráme na sklamanie a stres, zvyšovať psychickú aj fyzickú odolnosť.
 
Akú psychologickú pomoc je potrebné takýmto pacientom poskytnúť? Ako dlho môže trvať takáto liečba?
 Kompletný psychologický stresový manažment trvá minimálne 4 týždne až pol roka. Je dôležitá aj podpora okolia. Pochopenie a upokojenie. Strach a úzkosť celý problém zhoršuje ako na psychickej, tak na fyzickej úrovni.
 
Môže sa takéto ochorenie vrátiť pri ďalšom náhlom psychickom vypätí?
 Môže, podobne ako iné choroby. V tomto prípade je ťažko získať absolútnu imunitu.
 
Stáva sa najmä u starých ľudí, že keď jeden z manželského páru zomrie, zanedlho zomrie i ten druhý od žiaľu. Deje sa to aj u mladších ľudí?
 Nie je tak dôležité koľko máme rokov, ale či dokončíme reakciu, ktorú organizmus naštartoval. Tak vznikajú tzv. panické úzkostné poruchy, keď sa opakujú stavy nevoľnosti, búšenia srdca, kolapsov v situáciách, kedy už nie je žiadny stres ani žiadny dôvod. Organizmus sa pokúša dokončiť naštartovanú reakciu, a preto ju opakuje. Mohli by sme uvažovať o princípe podvedomia. Opustený človek mohol vzdať život. Mozog aj celý organizmus tomu uverili a spustili deštruktívny program. Človek potrebuje k životu zmysel, a ak ho nevie dlhšie nájsť, môže sa tomu poddať a nemusí to byť celkom vedomé. Sny, presvedčenia, predstavy môžu nadobudnúť silu konsenzuálnej reality.

Pripravila Kristýna Krásniková
Odpovedala PhDr. Zdenka Kubišová, VOXPSYCHÉ
 
 © Slovenské pohrebníctvo
 
  Ostatné témy
Zvyklosti v Nepále
Deti, ktoré sa stali anjelmi
Pamätníčky popri cestách
Smrť je zbytočne tabuizovaná
Sprevádzanie do smrti
 
  Záhadné schránky na cintorínoch
Odchod sa stáva izolovaným procesom
Pozvanie na kar
Ako žiť po strate blízkeho
Rómovia na Slovensku
 
Späť na tému Tvárou v tvár smútku
Podporte náš článok