Súdny lekár v teréne
Prehliadku zomrelých na Slovensku vykonávajú obhliadajúci lekári. V niektorých prípadoch, najmä pri nájdení kostrových ostatkov, sú na miesto políciou privolaní aj súdni lekári. O práci v teréne sme sa rozprávali so súdnym lekárom a forenzným antropológom Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Martin (JLF UK a UNM) v Martine MUDr. Františkom Štullerom, PhD.
V čom je obhliadka v exteriéry iná ako práca na pracovisku súdneho lekárstva?
Súdny lekár začína často svoju prácu v teréne, alebo na mieste obhliadky nájdeného tela. Bežne sa stáva, že nás polícia zavolá na miesto vraždy a my vykonávame potrebné obhliadky, v rámci ktorých telo odfotíme a obhliadneme. Potrebujem vedieť, kde a akým spôsobom telo ležalo, aby som pri súdnej pitve správne vyhodnotil niektoré aspekty. Je rozdiel, keď sa súdny lekár vyjadruje po tom, čo bol na mieste, ako keď telo vidí prvý krát v pitevni. Ak mi telo donesú len do pitevne, pravdepodobnosť miery presnosti môjho vyjadrenia klesne.
Na Ústave súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a UNM ste štyria lekári. V ktorých dňoch pracujete v teréne?
Na ústave máme služby, v rámci ktorých sa ako kolegovia striedame, teda nerozhoduje víkend, alebo sviatok. Ak nás polícia požiada o neodkladnú pitvu, nakoľko páchateľovi beží doba zadržania, pitvu robíme okamžite. Od našej práce závisia ďalšie kroky orgánu činného v trestnom konaní, aby mohol rozhodnúť o ďalšom postupe voči podozrivému. Napríklad som obhliadal dievča z Oravy, ktoré páchateľ znásilnil cestou zo zábavy a utopil v rieke Orava. Hneď ako sme s kolegom skončili pitvu, polícia mala podklady na rekonštrukciu vraždy a páchateľ bol zadržaný.
Boli ste na obhliadke v teréne, na ktorú si pamätáte dodnes?
Áno, už som vykonalobhliadku aj stodesať metrov pod zemou v bani, alebo som na obhliadku letel vrtuľníkom do vysokohorských podmienok.
Kedy súdny lekár musí ísť do terénu a kedy to naopak nie je potrebné?
Do terénu chodíme vtedy, keď nás o to požiada polícia, respektíve, keď obhliadajúci lekár potrebuje konzultáciu. Obhliadajúceho lekára však som schopný navigovať aj cez telefón tak, že obhliadku dokončí on.
Ako prebieha práca forenzného antropológa v teréne?
Opäť, pokiaľ je to možné, snažím sa ísť na miesto nálezu, lebo je dôležité vidieť, ako sú kosti uložené v zemi. Na základe rozloženia kostrových ostatkov si viem odvodiť polohu človeka, či bol prirodzene pochovaný, kôpku kostí už pred nami niekto premiešal, alebo boli kosti dovlečené z iného miesta. Na mieste najčastejšie spolupracujeme s vyšetrovateľmi polície, kde zhodnotíme nález a snažíme sa ho čo najlepšie anatomicky vybrať von a odtransportovať na expertízne pracovisko.
Čo by nálezca nemal robiť, keď nájde kostrové ostatky?
Každý kto nájde mŕtve telo, alebo kostru, to musí ohlásiť buď najbližšiemu orgánu policajného zboru, alebo miestnemu lekárovi. Najlepšie je pozostatky nechať tak. Akonáhle sa s nálezom hýbe, pre súdneho lekára už je problém sa vyjadriť k tomu, či bola osoba pochovaná alebo vyvlečená. My totiž musíme myslieť aj na konanie zvierat, pretože aj líška môže preniesť kosti tristo metrov. Dôležitá je dokumentácia policajta, ktorý si nájdené kosti odfotí, potom mi už nevadí, v akom stave sú kosti prenesené k nám na pracovisko. Nedávno klesla hladina Liptovskej Mary o niekoľko metrov. Ľudia na brehoch našli kostrové ostatky a policajti k nám doniesli dva kartóny kostí. Pokiaľ je nález starší ako dvadsať rokov, políciu to už nezaujíma, ale vždy to musí zdokumentovať a zaradiť do spisov.
Stáva sa, že pozostalí sa snažia úmyselne zahladiť stopy napríklad po samovrahovi?
Áno, niekedy je to nevedome, keď nám gazdinka poupratuje krv, alebo vyvetrá miestnosť. Stáva sa však, že pozostalí sa snažia zahladiť stopy úmyselne napríklad tým, že odrežú obeseného. Slovensko je totiž religiózna krajina a nájsť starého otca obeseného nie je dobré, pretože by sa to nepáčilo pánovi farárovi. Taktiež prívlastok „samovražda“, ktorý načas prischne celej rodine v dedine, je vážnym motívom, prečo sa postarať o to, aby smrť vyzerala ako prirodzená. Zo strany pozostalých preto môžu byť použité tendencie, ktoré by zahmlili spôsob odchodu z tohto sveta formou samovraždy. Ďalším problémom je prístup pozostalých voči pitvám. Musia si uvedomiť, že pitva nie je krutý a samoúčelný dej, ale je to odpoveď na posledné otázky a preto by sa mali rozhodovať zodpovedne.
Relevantný článok Štatistiky samovrážd
PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera
© Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Súdne lekárstvoV čom je obhliadka v exteriéry iná ako práca na pracovisku súdneho lekárstva?Súdny lekár začína často svoju prácu v teréne, alebo na mieste obhliadky nájdeného tela. Bežne sa stáva, že nás polícia zavolá na miesto vraždy a my vykonávame potrebné obhliadky, v rámci ktorých telo odfotíme a obhliadneme. Potrebujem vedieť, kde a akým spôsobom telo ležalo, aby som pri súdnej pitve správne vyhodnotil niektoré aspekty. Je rozdiel, keď sa súdny lekár vyjadruje po tom, čo bol na mieste, ako keď telo vidí prvý krát v pitevni. Ak mi telo donesú len do pitevne, pravdepodobnosť miery presnosti môjho vyjadrenia klesne.
Na Ústave súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a UNM ste štyria lekári. V ktorých dňoch pracujete v teréne?
Na ústave máme služby, v rámci ktorých sa ako kolegovia striedame, teda nerozhoduje víkend, alebo sviatok. Ak nás polícia požiada o neodkladnú pitvu, nakoľko páchateľovi beží doba zadržania, pitvu robíme okamžite. Od našej práce závisia ďalšie kroky orgánu činného v trestnom konaní, aby mohol rozhodnúť o ďalšom postupe voči podozrivému. Napríklad som obhliadal dievča z Oravy, ktoré páchateľ znásilnil cestou zo zábavy a utopil v rieke Orava. Hneď ako sme s kolegom skončili pitvu, polícia mala podklady na rekonštrukciu vraždy a páchateľ bol zadržaný.
Boli ste na obhliadke v teréne, na ktorú si pamätáte dodnes?
Áno, už som vykonalobhliadku aj stodesať metrov pod zemou v bani, alebo som na obhliadku letel vrtuľníkom do vysokohorských podmienok.
Kedy súdny lekár musí ísť do terénu a kedy to naopak nie je potrebné?
Do terénu chodíme vtedy, keď nás o to požiada polícia, respektíve, keď obhliadajúci lekár potrebuje konzultáciu. Obhliadajúceho lekára však som schopný navigovať aj cez telefón tak, že obhliadku dokončí on.
Ako prebieha práca forenzného antropológa v teréne?
Opäť, pokiaľ je to možné, snažím sa ísť na miesto nálezu, lebo je dôležité vidieť, ako sú kosti uložené v zemi. Na základe rozloženia kostrových ostatkov si viem odvodiť polohu človeka, či bol prirodzene pochovaný, kôpku kostí už pred nami niekto premiešal, alebo boli kosti dovlečené z iného miesta. Na mieste najčastejšie spolupracujeme s vyšetrovateľmi polície, kde zhodnotíme nález a snažíme sa ho čo najlepšie anatomicky vybrať von a odtransportovať na expertízne pracovisko.
Čo by nálezca nemal robiť, keď nájde kostrové ostatky?Každý kto nájde mŕtve telo, alebo kostru, to musí ohlásiť buď najbližšiemu orgánu policajného zboru, alebo miestnemu lekárovi. Najlepšie je pozostatky nechať tak. Akonáhle sa s nálezom hýbe, pre súdneho lekára už je problém sa vyjadriť k tomu, či bola osoba pochovaná alebo vyvlečená. My totiž musíme myslieť aj na konanie zvierat, pretože aj líška môže preniesť kosti tristo metrov. Dôležitá je dokumentácia policajta, ktorý si nájdené kosti odfotí, potom mi už nevadí, v akom stave sú kosti prenesené k nám na pracovisko. Nedávno klesla hladina Liptovskej Mary o niekoľko metrov. Ľudia na brehoch našli kostrové ostatky a policajti k nám doniesli dva kartóny kostí. Pokiaľ je nález starší ako dvadsať rokov, políciu to už nezaujíma, ale vždy to musí zdokumentovať a zaradiť do spisov.
Stáva sa, že pozostalí sa snažia úmyselne zahladiť stopy napríklad po samovrahovi?Áno, niekedy je to nevedome, keď nám gazdinka poupratuje krv, alebo vyvetrá miestnosť. Stáva sa však, že pozostalí sa snažia zahladiť stopy úmyselne napríklad tým, že odrežú obeseného. Slovensko je totiž religiózna krajina a nájsť starého otca obeseného nie je dobré, pretože by sa to nepáčilo pánovi farárovi. Taktiež prívlastok „samovražda“, ktorý načas prischne celej rodine v dedine, je vážnym motívom, prečo sa postarať o to, aby smrť vyzerala ako prirodzená. Zo strany pozostalých preto môžu byť použité tendencie, ktoré by zahmlili spôsob odchodu z tohto sveta formou samovraždy. Ďalším problémom je prístup pozostalých voči pitvám. Musia si uvedomiť, že pitva nie je krutý a samoúčelný dej, ale je to odpoveď na posledné otázky a preto by sa mali rozhodovať zodpovedne.
Relevantný článok Štatistiky samovrážd
PhDr. Marcel Lincényi, PhD., foto Pavel Ondera
© Slovenské pohrebníctvo
