Pitva, autopsia

09.03.2011

Súdne lekárstvo tajomstva zbavené

Na pracoviská súdneho lekárstva sa dostávajú telá zomrelých najmä mimo zdravotníckych zariadení, zomrelých doma, na ulici, prípadne v dôsledku akejkoľvek násilnej smrti. Súčasťou sú však aj pitvy pacientov zo zdravotníckych zariadení, kedy si pozostalí rodinní príslušníci nie sú istí správnosťou určenia diagnózy a liečby a chcú sa na liečebné postupy sťažovať.

Nedávno mi jeden známy opisoval svoju hrôzu, ktorá ho pochytila, keď v nemocnici zablúdil a omylom sa dostal k dverám s nápisom Súdnolekárske pracovisko. V hlave sa mu vynorili obrazy otvorených ľudských tiel, tak ako to videl v jednom horore, doktorov, ktorí sa v nich vecne bez mihnutia oka vŕtajú, zvuk štartujúceho auta pred budovou v ňom evokoval štartovanie motorovej píly, s ktorou sa šialený zriadenec zakráda po chodbách... upaľoval od tých dverí ...

Nuž, predstavy človeka majú neobmedzené hranice. Zvlášť ak sa jedná o smrť, ktorej sa nevyhne nikto z nás. Vo všeobecnosti sa pracovisko súdneho lekárstva delí na pitevnú časť a časť, v ktorej sa vykonávajú rôzne doplňujúce laboratórne vyšetrenia. Samozrejmosťou je časť, v ktorej sa uchováva dokumentácia z vykonaných pitiev. Hlavným cieľom súdneho lekárstva je po úmrtí človeka stanoviť príčinu a čas smrti. Na pracoviská súdneho lekárstva sa dostávajú telá zomrelých najmä mimo zdravotníckych zariadení, či už doma, na ulici, prípadne v dôsledku akejkoľvek násilnej smrti. Súčasťou sú však aj pitvy pacientov zo zdravotníckych zariadení, kedy si pozostalí rodinní príslušníci nie sú istí správnosťou určenia diagnózy a liečby, a chcú sa na liečebné postupy sťažovať. Tento ľuďmi nie vždy pozitívne pochopený obor, je však nesmierne dôležitý pre všetkých živých. Rozhodli sme sa venovať Súdnemu lekárstvu v našej sérii a pootvoriť dvere tam, kde podľa predsudkov patria len mŕtvi. Zhovárame sa s MUDr. Denisom Valentom, PhD., pracovníkom Súdnolekárskeho pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave.

V televíznych seriáloch vystupujú súdni lekári a patológovia pomerne často. Neraz z vyhodnotenia nepatrných indícií prispejú k objasneniu zločinu, dokonca podľa tetovania alebo opačne nasadenej ponožky určia kde dotyčný býval a či chodil na vysokú školu. Ako je to s čítaním z tela zosnulého v skutočnosti?

Nuž, musím povedať, že takto detailne odpovedať na otázky vyšetrovateľov na základe takýchto indícií je možné len vo filme. Na druhej strane musím jedným dychom dodať, že z tela zosnulého sa skutočne dá čítať. V prvom rade ide o vonkajšiu telesnú prehliadku, ktorá zahŕňa i odev, vonkajšie viditeľné znaky ako sú jazvy, tetovanie, stav chrupu, či dokonca chýbajúce časti tela, od článkov prstov, po celé končatiny ... Nasleduje vlastná pitva, ktorá už konkrétne určí príčinu smrti i spôsob života zosnulého, za použitia ďalších vyšetrení akými sú toxikologické a histologické.

Poďme k samotnej pitve, ak by ste mali porovnať vybavenie a spôsoby vykonania pitvy u nás a v susedných štátoch aký by bol váš záver?

Čo sa týka technického vybavenia, nie je na tom naše pracovisko až tak zle. Samozrejme, že by sa našli rezervy, no buďme skromní. Iste exitujú v susedných štátoch pracoviská, ktoré majú špičkovejšie vybavenie, no to čím disponujeme my, najmä v oblasti toxikológie, patrí povedal by som, do vyššej triedy vybavení podobných pracovísk. Iné je to s technikou pitvy. Pred časom platil v zákone paragraf, ktorý definoval, že každý človek, ktorý zomrel mimo územia Slovenska a bol na naše územie privezený, bez ohľadu na to či bol, alebo nebol pitvaný, musel byť pitvaný, respektíve musela sa vykonať repitva našimi lekármi. Vtedy som mal možnosť porovnať spôsoby a postupy, aké praktizujú patológovia a súdni lekári mnohých štátov Európy. Bez toho, aby som uvádzal konkrétne štáty musím priznať, že veľakrát prišlo telo po pitve, ktorá ako keby nebola dotiahnutá do konca, teda boli vyšetrené len niektoré orgánové systémy, kde sa predpokladalo chorobné postihnutie. U nás prebiehajú pitvy komplexnejším spôsobom s prepitvaním všetkých štandardných orgánových systémov.

Hovoríte o tom, že zákon definuje kedy je pitva nutná, respektíve, že pred časom musela byť vykonaná vždy. Ako je to s odmietnutím pitvy.

Človek môže pitvu odmietnuť. Za plného duševného zdravia spíše notárom overený dokument, ktorého záver neumožňuje vykonať pitvu na jeho tele. Tento dokument sa uloží aj na Úrade pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou a v prípade úmrtia, ak tomu okolnosti nebránia, je možné, aby bolo jeho želaniu učinené zadosť. Nuž, ale nie vždy je možné takýto dokument akceptovať. Ide o prípady, kedy dôjde k násilnej smrti, k úmrtiu napr. pri dopravnej nehode, vražde či samovražde. V prípade takých úmrtí vstupuje do celej mašinérie rozhodovania polícia, ktorá vydá uznesenie o začatí trestného stíhania a priberie znalcov na výkon pitvy. Vtedy sa pitva musí vykonať napriek tomu, že zosnulý, ani jeho rodina si pitvu neželajú. V prípade pitiev bez účasti polície má mechanizmus rozhodovania o tom, kto bude a nebude pitvaný, ošetrený už spomínaný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého som i ja ako súdny lekár, zamestnancom. Úrad má zazmluvnených lekárov, ktorí vykonávajú prehliadky mŕtvych či už v teréne, alebo v zdravotníckych zariadeniach. Na ich bedrách leží konečné rozhodnutie, či bude alebo nebude pitva vykonaná.

V úvode ste spomínali, že súdne lekárstvo je i akýmsi konečným sudcom pri posudzovaní či pacientovi bola poskytnutá adekvátna lekárska starostlivosť a nasadená vhodná liečba. Neraz sa sťažujú príbuzní, ktorí obviňujú lekárov z pochybenia. Má počet takýchto sťažností stúpajúci trend? Je vždy za každých okolností dodržaná objektivita, veď predsa len ide o kolegov?

Položili ste hneď dve otázky. Na prvú musím odpovedať trošku obšírnejšie. Dnešná doba priniesla zo sebou i otvorenosť a okamžitú informovanosť verejnosti. Pravdou je, že médiá si túto otvorenosť a právo na informácie vykladajú po svojom a tak sa na prvom mieste vyskytujú správy o nešťastiach, tragédiách, nehodách, katastrofách a o sťažnostiach na predčasné úmrtia pacientov. Zvýšený počet sťažností na pochybenia lekárov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je vo veľa prípadoch dôsledkom porovnávania práce lekárskych tímov z televíznych obrazoviek v amerických seriáloch a našej praxe. Iste, nemôžem poprieť i oprávnenosť niektorých sťažností, a tam rozhodne nezatajujeme žiadne skutočnosti. To už je odpoveď na Vašu druhú otázku. Žiaden vzťah medzi kolegami nemôže prehlušiť povinnosť objektívne informovať o zistených skutočnostiach, ktoré mohli viesť k úmrtiu pacienta. Ak by ma takáto myšlienka len na chvíľu napadla, nemal by som v tejto profesii čo hľadať.

U ktorých príčin smrti ste zaregistrovali vzrastajúci trend. Nedávno sa v tlači objavila správa, že rakovinové ochorenia začali konečne stagnovať, zvyšuje sa percento úmrtí z nejakého iného konkrétneho dôvodu?

Dalo by sa povedať, že neustále stúpa počet ochorení kardiovaskulárneho systému, ktoré napokon vedú k smrti. Príčin je niekoľko, jednou z hlavných je celková zlá životospráva a na ňu nadväzujúca obezita zapríčinená samotným pacientom. Určitú významnú rolu hrajú i vrodené predispozície. Jednoducho povedané, ľudia sa prejedajú, neberú ohľad na vyváženú skladbu stravy a na dostatok pohybu. Je logické, že ak dodám telu energiu vo forme tukov a cukrov, ktorú nedokáže následne spotrebovať, musí ju niekde uložiť. Srdce a cievy na to doplácajú. K uvedeným príčinám však neoddeliteľne patrí aj stres, ktorý tvorí základ mnohých ďalších ochorení. Na druhej strane sme zaregistrovali určitý pokles násilných úmrtí spôsobených inou osobou pri použití strelnej zbrane tzv. mafiánskych vrážd, ktoré sa hojne vyskytovali v 90. rokoch minulého storočia. V súčasnej dobe sa strelná zbraň používa v prípadoch samopoškodenia, ale samozrejme sú aj prípady napadnutia inou osobou, ale o niečo v menšom meradle ako v minulosti. Hovoríme však iba o situácii v regióne pôsobnosti nášho pracoviska.

Dostali sme sa ku samovraždám. Siahajú si na život viac ľudia z nižších sociálnych skupín, alebo naopak?

Samovrahovia si siahnu na život spravidla v skratovom konaní. Sú však aj takí, ktorí svoj koniec dlhodobo plánujú a ich akt má byť demonštratívne verejným. V takom či onom prípade ide zväčša o labilných jedincov, ktorí nevedia riešiť svoje vlastné životné situácie. O tom, že samovražda je vyvrcholením psychickej poruchy niet pochýb. Podporuje to i fakt, že takéto prípady sa v priebehu roka vracajú v akýchsi sínusoidách. Vplyv na ich nárast je úmerný ročnému obdobiu, lunárnemu kalendáru, všeobecným sviatkom a taktiež počasiu. Iba nedávno sme mali v jednej oblasti, v priebehu jedného týždňa tri samovraždy skokom pod vlak. Súvislosti možno hľadať, no objektívne dôkazy, že tento či onen faktor zapríčinil takéto skratové konanie jednotlivcov, predložiť nemožno. Výskyt samovrážd sa nedá jednoznačne pričleniť k tej či onej sociálnej vrstve. Presnejšie by však na túto otázku vedeli odpovedať štatistici.

Na začiatku sme hovorili, že súdni lekári, to nie sú len pitvy a pitevne. Je to celý rad prepojených laboratórií, ktoré vyhodnocujú jednotlivé odobrané vzorky. Zostaňme teraz pri zisťovaní príčin smrti. Okrem alkoholu, dajú sa laboratórne zistiť aj iné neznáme látky?

Laboratóriá, v ktorých sa vzorky vyhodnocujú, vedia presne identifikovať každú látku, ktorá sa nachádza v telesných tekutinách alebo orgánoch. Presné stanovenie je priamo úmerné tomu, v akom stave sa telo nachádza, t. j. aký čas uplynul od úmrtia. Pri výraznej dekompozícii tela je stanovenie akýkoľvek návykových látok výrazne obtiažne. Užívanie drog, podobne ako účinok rôznych jedov, ktoré sa do organizmu dostali sa dá zistiť aj po rokoch. Napríklad je možné stanoviť užívanie návykových látok vo vlasoch. Podmienkou je prítomnosť dlhších vlasov.

Medzitým sa otvorili dvere a službukonajúci personál naznačil pánovi doktorovi, že potrebujú jeho prítomnosť, kdesi v útrobách pracoviska. Chápeme, čas vyhradený pre nás sa naplnil.

- sl - © Slovenské pohrebníctvo
 



Späť na tému Súdne lekárstvo
Podporte náš článok