Štát musí zapracovať na kvalitnej legislatíve
Situácia v pohrebných službách na Slovensku má v posledných mesiacoch v niektorých oblastiach značné rezervy. Pre blízkych príbuzných predstavuje pohreb množstvo zármutku a nemalý stres, preto musia všetky subjekty, ktoré v oblasti pohrebníctva pracujú, dbať na profesionálny, odborný a ľudský prístup. Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb (SAPaKS) upozorňuje na tri najvypuklejšie nedostatky v praxi, a to na neodborné vypisovanie úradných záznamov zo strany lekárov, nariadené nakladanie s telami zosnulých zo strany štátu a neoprávnené vydávanie odborných spôsobilostí pohrebným službám niektorými akreditovanými vzdelávacími strediskami. Pozrieme sa teda na tieto problémy praxe trochu bližšie.
I. Neodborné vypisovanie úradných záznamov o úmrtí zo strany lekárov
V poslednom období došlo k viacnásobnému porušovaniu metodických príkazov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v pohrebníctve a zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve pri vypisovaní úradných záznamov zmluvnými lekármi, pri vydávaní zosnulých pohrebnej službe na prevoz z bytov a zo zdravotníckych zariadení na Slovensku.
Ako poznamenal na tlačovej konferencii Ladislav Stríž, predseda Asociácie pohrebných a kremačných služieb, prehliadku mŕtveho tela vykonáva lekár Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo lekár ním poverený. Ak prehliadajúci lekár po prehliadke mŕtveho tela nenariadi pitvu, vyplní List o prehliadke mŕtveho v štyroch vyhotoveniach: dva listy pre matriku, jeden pre obstarávateľa pohrebu a jeden list na založenie do zdravotnej dokumentácie mŕtveho. Na základe zistených skutočností a po dohode s pozostalými, lekár stanoví a zaznamená do Listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí, či mŕtve telo bude pochované do zeme v zákonnej lehote, spopolnené alebo nariadi pitvu.
Pokiaľ lekár nariadi pitvu, vyplní list v štyroch vyhotoveniach a zabezpečí prevoz mŕtveho zmluvnou prepravnou službou na súdnolekárske pracovisko úradu, v ktorom bude vykonaná pitva. Súčasne vyplní formulár Správa o prehliadke mŕtveho, ktorý je súčasťou faktúry alebo vyúčtovania za výkon prehliadok mŕtvych a zašle ju na úrad, pričom tiež oboznámi príbuzných o možnosti vybavovania pohrebu. „Stávajú sa však prípady, že pozostalým nie je odovzdávaný List o prehliadke mŕtveho či Správa o prehliadke mŕtveho, prípadne sa tak deje až s odstupom času. Pohrebná služba, ktorá zabezpečuje prevoz zosnulého, tak nemá v rukách potrebné sprievodné doklady, navyše, nie raz si ich musí sama zháňať v nemocnici, prípadne musí dodatočne navštevovať príslušného lekára v desiatkach kilometrov vzdialenej ambulancii. Požadujeme tieto praktiky zo strany Úradu pre dohľad prešetriť a zjednať nápravu,“ objasňuje Ladislav Stríž.
Ako ďalej Ladislav Stríž dodáva, najmä v okresoch Senica, Šaľa a Nové Mesto nad Váhom sa stretávajú s tým, že lekári často nevypisujú Správy o prehliadke mŕtveho, čo je vlastne nezákonný postup. Zosnulý teda podľa legislatívy vlastne formálne ešte nie je „zosnulým“, a teda nie je určený k prevozu pohrebným vozidlom. „V rámci pohrebných služieb musíme chrániť našich zamestnancov, nakoľko posádka vozidla nevie, čo sa má po úmrtí diať so zosnulým, v akom štádiu zomrel, o aké ochorenie šlo a akým spôsobom ho máme pochovať, či mu bola nariadená pitva alebo nie. Uvedené tlačivo, teda Správa o prehliadke mŕtveho, je pre nás zásadným a dôležitým dokumentom, z úcty k zosnulému, aj pozostalým príbuzným. Bez potrebných podkladov sa k nim do vozidla dostáva neidentifikovaný zosnulý. Tlačivá treba podľa predpisov vypisovať priamo na mieste obhliadky zosnulého, aby nedošlo k žiadnemu odbornému pochybeniu,“ apeluje na lekársky personál Ladislav Stríž. Uvedená skutočnosť tak spôsobuje následné problémy pri nahlasovaní zosnulého na matrike, nakoľko im treba doručiť List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí vystavené lekárom.
II. Vo väčšine štátov EÚ patrí telo zosnulého rodine. Na Slovensku je tomu inak
 |
|
Slovenskú verejnosť v roku 2013 šokoval prípad zohavených a doslova vykostených ľudských pozostatkov bývalého veterinárneho lekára z Malaciek M. Skokánka pri bežnej pitve.
Zomrel 10. decembra 2013 po mozgovej príhode, z patológie na Antolskej ulici v Bratislave sa telo vrátilo zošité od hlavy až po päty a doslova vykostené. Máme zistené, že odbery prebiehajú do dnešných dní. |
Kým v rámci väčšiny štátov EÚ telo zosnulého patrí rodine, u nás na Slovensku patrí štátu. Ten s ním potom nakladá ako s vlastným majetkom. Ak sa zosnulý, podľa Ladislava Stríža, sám nevyradil z masy potencionálnych darcov orgánov počas svojho života tým, že písomne požiadal o vyradenie z evidencie, môže po jeho smrti prísť k odobraniu akýchkoľvek častí tela. Ako je to možné? Podľa paragrafu 37 zákona o zdravotnej starostlivosti totiž možno odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z mŕtvych tiel darcov iba vtedy, ak osoby počas svojho života neurobili písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojho tela nesúhlasia. Takéto vyhlásenie sa zasiela do Národného transplantačného registra, ktorý vedie Národná transplantačná organizácia zriadená Ministerstvom zdravotníctva SR. Inak povedané, darcovstvo môžete odmietnuť akýmkoľvek písomným vyhlásením, ktoré musí byť podpísané, pričom podpis je dobré nechať si overiť. „Pri pitve je to podobne, no s tým rozdielom, že aj keď je podaná žiadosť na neuskutočnenie autopsie, posledné slovo má lekár. Ak on rozhodne, že pitvať sa bude, nedá sa jeho rozhodnutie zvrátiť. V zahraničí je tomu inak, človek sám môže za svojho života rozhodnúť, čo sa stane s jeho telom po smrti,“ objasňuje Ladislav Stríž. Aj odmietnutie pitvy musí mať písomnú podobu, obsahovať vlastnoručný podpis dotyčného a dátum vyhotovenia. Odmietnutie pitvy musí byť doručené Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ho eviduje a uchováva 10 rokov odo dňa úmrtia osoby. Úrad vedie zoznam osôb, ktoré počas života odmietli pitvu.
Problémom podľa podpredsedu Asociácie pohrebných a kremačných služieb Vladimíra Eckera je tiež fakt, že pokiaľ obhliadkujúci lekár stanoví neznámu príčinu smrti, telo zosnulého sa automaticky pošle na pitvu. „Tiež sa pitva napriek vyjadrenému nesúhlasu vykoná napríklad pri podozrení, že mŕtvy bol chorý na prenosné ochorenie, pri náhlom úmrtí, ak príčina smrti nie je zjavná, pri pochybnostiach lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, v prípadoch násilnej smrti alebo z dôvodov upravených osobitným predpisom podľa Trestného poriadku.“ SAPaKS preto vyzýva zákonodarcov, aby sa touto témou zaoberali a postupovali v rámci európskych štandardov, kedy zosnulý patrí len príbuzným, ktorí môžu rozhodnúť o tom, či sa telo mŕtveho podrobí pitve, alebo jeho orgány budú určené k darcovstvu.
III. Niektoré akreditované vzdelávacie strediská vydávajú osvedčenia neoprávnene
Ak chce niekto vykonávať pohrebnú službu a byť správcom pohrebiska či krematória, je potrebná odborná príprava na prevádzkovanie týchto služieb. Tá je definovaná v rámci zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, kde je jasne napísané, že 70 vyučovacích hodín má trvať príprava na pohrebnú službu, 70 vyučovacích hodín na krematórium, 60 hodín má mať prevádzka pohrebiska.
Problémom podľa slov Vladimíra Eckera je, že niektoré akreditované vzdelávacie strediská uvedený zákon, aj s potrebnými lehotami prípravy nedodržiavajú, kurzy neprebiehajú v riadnych termínoch, sú skrátené, a tým dochádza k nevyškoleniu účastníkov. Tí síce získavajú oprávnenie, no v praxi nevedia ako postupovať, keďže detailne nepoznajú ani zákon o pohrebníctve a problémy s tým spojené. Nedostatočná poctivá príprava sa však potom zvykne odrážať v praxi a vracia sa prostredníctvom sťažností pozostalých.
„Kým na Slovensku nie je stanovená potrebná prax, sú určené len vyučovacie hodiny, je to na škodu veci v našom odbore. Zistili sme, že niektoré akreditované vzdelávacie strediská si dokonca skrátili potrebnú vyučovaciu prípravu na minimum hodín. V podstate za šesť dní sa môže záujemca „vyškoliť“ za prevádzkovateľa pohrebných služieb. Po absolvovaní záverečnej skúšky, kde má dokonca vopred dané správne odpovede, získa aj potrebné osvedčenie.“ objasňuje situáciu v praxi Vladimír Ecker. Po absolvovaní takéhoto „rýchlokurzu“ dochádza k nekorektnému podnikaniu a množstvu chýb, ktoré sa vyskytujú v praxi a k mnohým sťažnostiam zo strany pozostalých. Kazia tak dobré meno kvalitným pohrebným službám.
Ako k téme na záver dopĺňa Ladislav Stríž, v ostatných európskych krajinách, napríklad v Taliansku, Španielsku či vo Francúzsku, musia záujemcovia o danú profesiu pôsobiť v odbore viac ako rok. „V Kanade dokonca existuje špecializované štúdium, kde záujemca prechádza poctivou študijnou i praktickou prípravou. Pohreb na Slovensku by mal byť dôstojnou rozlúčkou s mŕtvym, príbuzní majú voľnú ruku v tom, ktorú pohrebnú službu si vyberú. My budeme verejne vystupovať proti každému, kto sa bude chcieť na tejto profesii nejakým spôsobom nezákonne obohacovať.“
Pripravila Zuzana Voštenáková, foto Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 11 fotografií
