Nižná Myšla

21.09.2020

Staroveké pohrebisko a obecný cintorín

Neďaleko Košíc sa rozprestiera malebná dedina Nižná Myšľa, ktorá sa vďaka unikátnym nálezom stala archeologickou lokalitou celosvetového významu.

Staroveké pohrebisko
Založenie nižnomyšlianskeho pohrebiska úzko súvisí s výstavbou priľahlej opevnenej osady v staršej dobe bronzovej (približne v 18. storočí p. n. l.). Okolo roku 1450 p. n. l. osada, resp. jej rozšírený variant, náhle zanikol, avšak v jej blízkosti ostalo podľa odhadov vyše 1000 hrobových miest. Systematický výskum tu realizuje archeologický ústav SAV Nitra od roku 1977, pričom za tento čas stihli doposiaľ preskúmať 817 hrobov.

Azda najvzácnejším nálezom bola detská hračka – hlinený vozík, uložený v hrobe č. 40 pri nohách malého dievčatka. Ten je považovaný za jeden z najstarších objavených predmetov svojho druhu v Európe.

Analýza ľudských pozostatkov taktiež odhalila zaujímavý pohrebný rítus obyvateľov osady. Zosnulí muži ležali na pravom boku, ženy na opačnom. Mŕtvi mali tváre otočené k východu a boli pochovávaní v skrčenej polohe. Objavené boli aj kostry, ktoré mali ruky zviazané motúzmi, koženými remienkami, alebo bronzovým drôtom.

Vo väčšine hrobov sa navyše našli milodary v podobe keramických nádob, v niektorých prípadoch naplnených jedlom a nápojmi. Táto potrava mala slúžiť nebohým v posmrtnom živote. Podľa nálezov v hroboch je možné určiť aj spoločenské postavenie zomrelých. Najbohatší mali vlasy, telo a odev ozdobené rôznymi šperkami z bronzu, zlata, kostí a iných materiálov. Niektorí boli dokonca uložení v drevených truhlách a ojedinele i v dvojdielnych drevených sarkofágoch. Zosnulí boli spočiatku pochovávaní iba v šatách, prípadne v pohrebnom rúchu. Neskôr sa ujal zvyk zabaľovania mŕtvol do akýchsi „vriec“, teda obalov z hrubých látok či kožušín. Jednou z tradícií bolo i zabalenie do plátna.
 
Kostra ako súčasť expozície
Kostra ako súčasť expozície Myšľanského obecného múzea, foto Pavol Ičo

Lovcom a bojovníkom sa do hrobov zvykli vkladať zbrane, roľníkom a remeselníkom pracovné nástroje a pomôcky, šamanom a kňažkám rituálne predmety. Najchudobnejší jedinci ležali v hroboch bez milodarov, alebo len s minimálnym množstvom pohrebnej keramiky. Tá sa vyrábala špeciálne pre účely pohrebného obradu, obvykle bývala slabo vypálená, avšak bohato zdobená. Okrem funkčnej keramiky v podobe džbánov, hrncov, pohárov a mís boli v hroboch detí i dospelých nájdené aj ich miniatúrne napodobneniny.

Obyvatelia starovekej osady v Nižnej Myšli preferovali kostrové pochovávanie, ale poznali tiež kremáciu, o čom svedčí nález dvoch žiarových hrobov. Popri hroboch, v ktorých bolo uložené len jedno dieťa alebo dospelý, výskumníci našli i dvojhroby, trojhroby a jeden štvorhrob. Je pravdepodobné, že v týchto viacpočetných hroboch spočívajú nebohí na základe príbuzenských vzťahov. Tieto hypotézy sú aktuálne predmetom skúmania a budú podrobené analýzam DNA. Mimoriadnu pozornosť bádateľov vyvolalo manipulovanie s mŕtvymi. Doteraz bolo nájdených niekoľko desiatok hrobov, ktoré vykazujú známky po druhotných zásahoch. K narušeniu pokoja zosnulých pritom dochádzalo do jedného roka po zasypaní tela. Viacerým kostrám chýbali dolné končatiny, alebo mali hrudník a nohy zavalené kamením.

Archeológovia objavili i lievikovité šachty, smerujúce k hlave a hrudníku mŕtvych. Dôvodov k týmto zásahom mohlo byť viac. V prvom rade prichádza do úvahy túžba po obohatení, teda klasické vykrádanie hrobiek. Pohrebisko je však vzdialené iba 200 metrov od osady a preto je pravdepodobné, že prítomnosť zlodejov by si obyvatelia všimli a potrestali. Hroby boli navyše po narušení zahádzané, čo opäť neprispieva dôveryhodnosti tejto teórie.

Ďalšou možnosťou je, že išlo o dovolený akt motivovaný strachom zo smrti alebo vierou v upírov. Mohlo ísť aj o uctievanie duchov a duší významných predstaviteľov kmeňa, čiže o kult predkov, a vyberanie častí tiel či predmetov napríklad na ochranu alebo za účelom rituálneho vzdávania úcty. Pozoruhodným objavom je tiež obetná jama č. 308, odhalená v roku 1993, v ktorej sa našli pozostatky štyroch mladých žien vo veku 14 až 24 rokov a časť uvarenej detskej lebky. Nález spadá do obdobia existencie väčšej, opevnenej osady v Nižnej Myšli, označovanej ako Osada II, ktorá vznikla na mieste pôvodného opevnenia (približne v 16. - 15. storočí p. n. l.).

Krvavá obeť zrejme mala zaručiť ochranu pred nebezpečenstvom, resp. pred zánikom osady, ku ktorému v 15. storočí p. n. l., keď boli tunajšie príbytky vyrabované a spálené, reálne došlo. Kópia jamy s plastovými kostrami sa nachádza v areáli archeologickej lokality Nižná Myšľa, pôvodný nález je vystavený priamo v obci, v Myšľanskom obecnom múzeu. Na účely obete ale obyvateľom osady z čias doby bronzovej slúžili aj iné predmety – napríklad rituálny chlieb zmiešaný s hlinou, obilie, nádoby, šperky alebo aj zvieracie obety.

Obecný cintorín
Na tunajšom cintoríne odpočíva vyše 1280 zosnulých vo viac ako 800 hrobov. Najstarší zachovaný záznam o pochovávaní na tomto piestnom mieste pochádza z roku 1887. Cintorín je pomerne rozľahlý a okrem klasických kamenných hrobiek sa tu nachádza množstvo kamenných hrobov v tvare krížov. Súčasťou pohrebiska je Dom smútku a dostať sa sem môžete cez dve brány, situované vo vrchnej a spodnej časti.

O hroby sa dedinčania očividne starajú, vzácny dôkaz o príkladnej starostlivosti poskytuje i novoobnovený náhrobok Jána Renkera z 19. storočia. No ani správcovia obecného pohrebiska nelenia a zabezpečujú pravidelné kosenie. Celý areál sa však nachádza v kopcovitom teréne, čo prirodzene obmedzuje návštevníkov v rýchlosti pohybu.

Aj na pandémiu koronavírusu sú v Nižnej Myšli dobre pripravení a dodržiavajú všetky nariadenia. Pohrebných obradov sa počas obmedzení, spätých s nákazou COVID-19, mohlo zúčastniť len 5 osôb, zvyčajne z kruhu najbližšej rodiny, a po zmiernení nariadení pripustili k poslednej rozlúčke až 50 ľudí. Všetci pritom dodržiavali vzájomné rozostupy a nosili rúška.

Zamestnanci pohrebných služieb sem privážali mŕtvych v upravenom stave a popri rúškach používali aj rukavice. V tomto roku sa tu doposiaľ (t. j. do konca 36. týždňa roku 2020) uskutočnilo 7 pohrebov, z toho 5 od vyhlásenia pandémie.

Prezrite si priloženú fotogalériu pod článkom.

Pripravil Mgr. Pavol Ičo © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 09. 2020
 

Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok