Do pozornosti starostom obcí

Novelizovaný pohrebný zákon č.131/2010 Z.z. prináša niektoré nejasnosti a už aj prvé konflikty z praxe  pri spravovaní cintorínov. Vysvetľovanie si zákona na svoj  spôsob niektorými pohrebnými službami pri ukladaní pozostatkov a hlavne pri výkopoch hrobov strpčuje život starostom miest a obcí. Padajú prvé trestné oznámenia v zmysle zákona č.131/2010 Z.z., ktoré podávajú správcovia cintorínov. Jednoznačne treba povedať, že v tomto smere nesú vinu  niektoré pohrebné služby, ktoré sa snažia si agresívnym spôsobom vynucovať niečo, čo im zo zákona neprináleží.

Pozrime sa teda bližšie na túto problematiku, aby bolo jasné o čo tu vlastne zákonodarcom išlo. Treba povedať na rovinu, že organizovaný chaos v súvislosti s výkopmi hrobov zapríčinil, že na cintorínoch  robil výkopy hrobov ktokoľvek a to na vlastné triko a do vlastného vrecka. Ochrana spotrebiteľa bola posunutá na vedľajšiu koľaj a pozostalý sa vo svojom smútku ani  moc nestaral do tejto problematiky, pričom on bol ten, kto za tieto služby vlastne zaplatil výslednú finančnú  čiastku.  Ignorovali sa tu základné podmienky dodržiavania IPB a OOP a veselo sa kopalo. Neraz tieto práce prevádzali aj maloletí. V tejto súvislosti musel zakročiť nejeden samosprávny kraj v zmysle regulovania cien pre výkopy hrobov  a chladiarenských zariadení v rámci ochrany spotrebiteľa.

Každému je jasné, že keď niekto chce viesť motorové vozidlo, musí si urobiť vodičák, neberie sa pri tom do úvahy fakt, že on bude chodiť iba po poľných cestách. To isté sa udialo aj v rámci zákona o pohrebníctve a ujasnili sa podmienky, čo môže vykonávať pohrebná služba podľa zákona č. 131/2010 Z.z. § 8,  a čo môže vykonávať správca podľa § 17, toho istého zákonana cintoríne. Niektoré pohrebné služby v snahe zostať na trhu sľubujú aj to, čo nie je v ich kompetencii a začínajú sa očierňujúcu kampaň voči jestvujúcim správcom cintorínov. Vo svojom rozhorčenia zmätku sa spravidla ľudia obracajú na starostu obce.                                                 

Starosta je ten, kto lieta v sporoch ako pingpongová loptička, snažiac sa zachovať pokoj v obci pri vyburcovaných emóciách. Pohrebná služba nemôže sľúbiť niečo, čo nie je v jej kompetencií aj keby výkop hrobu urobila napríklad za jedno euro. Jednoducho tieto kompetencie patria zo zákona správcovi cintorína.  
Obec je zo zákona  č. 131/2010 Z.z. § 15  povinná  zriadiť cintorín a prevádzkovanie môže (ale nemusí), preniesť na bremená podnikateľského subjektu, ktorý splnil základné predpoklady na prevádzku cintorína, tým je „Odborná spôsobilosť“.
                                                  
V rámci intencií pohrebného zákona o prevádzkovaní pohrebnej služby si samozrejme niektorí podnikatelia v obore spravili aj skúšku na prevádzkovanie cintorínov. Tu začína problém vysvetľovania si zákona po svojom. „Veď ja mám aj skúšky na spravovanie cintorína, tak čo..?“

Prečo napríklad pohrebné služby s certifikátom o absolvovanej príslušnej skúške neskúsia tento trik presadiť napríklad v Bratislave, alebo v niektorom inom väčšom meste?  Jednoducho preto, lebo vedia, že tu by im to neprešlo! Nesmieme zabudnúť na tú najdôležitejšiu vec v súvislosti s pohrebným zákonom o ktorej sa málo hovorí.  Sú to sankcie zo strany dozorujúcich orgánov, ktoré priniesol nový zákon.  Pozrime sa na ich výšku.
 
 
§ 32
Priestupky
Za priestupky podľa tohto zákona možno uložiť blokovú pokutu do výšky 66 eur.

§ 33
Iné správne delikty
Regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu od 300 eur do 5 000 eur za správne delikty.

Ako varovanie všetkým, ktorí prevádzkovanie cintorínov robia na vlastnú päsť bez príslušných zmlúv a poverenia, by mali slúžiť nasledujúce otázky:
 

Za tieto úkony a riziká zodpovedá správca cintorína anesmieme tiež zabudnúť, že sa tu pracuje aj s pozostatkami a ostatkami zosnulých, ktorí mohli dokonať v dôsledku infekčnej choroby. Rád by som videl starostu obce, ktorý by si na seba zobral dobrovoľne zodpovednosť za neodborný výkop hrobu a nedajbože pracovný úraz  s následkom smrti, či za rozšírenie infekčnej choroby! Správca cintorína sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť zo zákona, preto sa nečudujme, že sa bráni v zmysle svojich možností a to aj podaním trestného oznámenia.

Do pohrebnej služby príde pozostalý (dobrovoľný výber PS je tiež dôležitý), urobia sa úkony súvisiace s transportom zosnulého a ostatných podrobností, a až  potom sa telefonicky spája pohrebná služba  s daným správcom cintorína, aby si ujasnili termín a výkop hrobu. Môže sa stať, že práve v tom čase je pohreb na tom istom cintoríne o kus ďalej, čo znamená prekážku, o čom nemusí byť zvolená pohrebná služba informovaná, ak nespolupracuje so správcom cintorína. Až následne po tejto dohode je možné transportovať zosnulého na daný cintorín.

Je možná aj vzájomná dohoda medzi správcom cintorína a pohrebnou službou o výkope hrobu, ale  správca sa nevyhne zodpovednosti napríklad za prípadné smrteľné úrazy v dôsledku neodbornej manipulácie pri výkope hrobu inou osobou, ktorú poverila pohrebná služba. Uvedomme si, že väčšina týchto tzv. zamestnancov pracuje iba na dohodu, alebo na čierno.

Pretože každá minca má dve strany, treba si položiť otázku, kto z toho má prospech? Prečo sa tak vehementne pohrebná služba domáha výkopu hrobu, keď vlastne túto robotu vykonáva správca cintorína zo zákona? Nie je jednoduchšie priniesť rakvu so zosnulým a len si odslúžiť svoj obrad s vlastným obradníkom či nosičmi?  
 
Ladislav Stríž,  SAPaKS, zakladateľ magazínu Slovenské pohrebníctvo

Späť na tému Pravidlá na cintorínoch