Sezóna vo Vysokých Tatrách
Tohtoročná sezóna patrí medzi jednu z najtragickejších v Tatrách. Napriek tomu, že sa zima na slovenských horách ešte zďaleka neskončila (publikované v marci 2016), horskí záchranári už zasahovali pri desiatich smrteľných nehodách. Podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby Ing. Jozefa Janigu sa zimná sezóna 2015/2016 zapíše ako jedna z najtragickejších v histórii Slovenska. A to červení anjeli zachránili desiatky životov, keďže len počas poslednej zimy Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo spolu 472 žiadostí o pomoc.
Keď sme sa naposledy rozprávali, povedali ste, že Horská záchranná služba od roku 2003 do roku 2012 registruje spolu 150 obetí. Avšak koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 v slovenských horách v priebehu niekoľkých dní došlo až k desiatim tragickým úmrtiam. Dá sa na základe vysokého počtu obetí povedať už teraz, že zimná sezóna roku 2015/2016 patrila k jednej z najtragickejších na Slovensku? Koľko úmrtí zatiaľ registrujete celkovo v zimnej sezóne 2015/2016?
Zimná sezón 2015/2016, čo sa týka počtu smrteľných nehôd, sa určite zapíše ako jedna z najtragickejších. Za obdobie od začiatku decembra do 22. februára záchranári HZS zasahovali pri 10 smrteľných nehodách.
K akým najčastejším typom úmrtí na horách dochádzalo?
Najčastejšie išlo o vážne úrazy hlavy následkom silného nárazu, nezlučiteľné so životom.
Predposledný deň v roku 2015 vo Vysokých Tatrách na rôznych miestach, vrátane poľských obetí vyhaslo až 8 životov, čo je dokonca viac obetí ako pri lavínovom nešťastí v Západných Tatrách v Spálenom žľabe dňa 31. 12. 2005. Pamätáte si osobne, že by v jeden deň došlo k toľkým tragickým nehodám?
Na takýto tragický deň v horách si nespomínam. Snáď v dávnej minulosti pri veľkých lavínových nešťastiach na Kubínskej holi v roku 1968 (zahynulo šesť študentov) alebo z 20. januára 1974, kedy v jeden deň zahynulo v lavínach v Mengusovskej doline, v Malej Studenej doline a pod Skalnatým plesom spolu až štrnásť ľudí.
Aké boli príčiny, že v daný deň došlo k toľkým nešťastiam? Naozaj bolo také nepriaznivé počasie, alebo zlyhal ľudský faktor?
Medzi najčastejšie príčiny patrilo pošmyknutie alebo zakopnutie, následná strata stability a nekontrolovateľný pád strmým ľadovo-skalným terénom, pri ktorom horolezci (turisti) utrpeli mnohopočetné poranenia nezlučiteľné so životom.
Dňa 30. 12. 2015 vo Vysokých Tatrách pod Prostredným hrotom zahynuli síce amatérski, ale skúsení horolezci Ondrej Makara († 35) a Ján Žiaran († 40), ktorí spolu preliezli celé Alpy, Francúzsko či Švajčiarsko. Viete si osobne vysvetliť toto nešťastie?
Aj skúseným horolezcom sa stávajú nehody. Je ťažko povedať, čo sa stalo. Pravdepodobne podcenili istenie alebo mali jednoducho smolu. Pohybovali sa už v relatívne ľahšom teréne, no ako som už spomínal, pravdepodobne nešťastnou náhodou zakopli alebo sa pošmykli a nasledoval nekontrolovateľný pád s fatálnymi následkami. Sú to ale len dohady, čo sa v skutočnosti stalo, sa už nedozvieme.
Koľkým ľuďom, naopak, pomohli pracovníci Horskej záchrannej služby v zimnej sezóne v roku 2015/2016?
Od začiatku decembra 2015 do 20. 2. 2016 Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo spolu 472 žiadostí o pomoc. Celkovo záchranári HZS zasahovali v 1 159 prípadoch (údaj do 20. 2. 2016).
Registrujete v zimnej sezóne 2015/2016 aj lavínové nešťastia? Pri koľkých lavínach zachraňovali lavínoví špecialisti turistov?
Túto zimnú sezónu sme zaznamenali 5 lavínových nehôd. Hneď prvá, začiatkom decembra (3. 12. 2015), skončila tragicky. V Rumanovej doline lavína zasypala dvoch horolezcov, jedného z nich sa už, žiaľ, nepodarilo zachrániť. K druhej lavínovej nehode došlo 13. 1. 2016 pod Ľadovým štítom. Lavína strhla jedného z dvojice horolezcov, ktorý skončil so zraneniami v nemocnici. Ďalšie dve lavínové nehody boli zaznamenané vo februári v Nízkych Tatrách v oblasti Lukového kotla a v oblasti Kotlísk. Našťastie pri nich turisti a lyžiari neutrpeli vážnejšie zranenia. Tragicky však skončila lavínová nehoda pod Lomnickým štítom vo Vysokých Tatrách, pri ktorej zahynul 30 ročný poľský snowboardista.
Čo by ste chceli osobne povedať každému horolezcovi, alebo turistovi predtým, než sa vyberie v zime do slovenských hôr?
Aby nepreceňovali svoje sily a schopnosti, sledovali vývoj počasia, lavínovej situácie a podmienok a podľa toho si rozumne vyberali ciele svojich túr. A aby do vysokohorského terénu nesmerovali bez potrebného výstroja a výzbroje. Pokiaľ je to možné, neodchádzali na túry sami a mali pri sebe mobilný telefón, aby si v prípade nehody vedeli privolať pomoc.
Kontakt na HZS
Informácie ohľadom aktuálneho stavu v našich horách nájdete na portáli Horskej záchrannej služby www.hzs.sk, mail: hzs@hzs.sk Tak isto sa môžete informovať aj telefonicky +421 527 877 711. V prípade tiesňového volania sa obráťte na číslo 18 300.
Keď sme sa naposledy rozprávali, povedali ste, že Horská záchranná služba od roku 2003 do roku 2012 registruje spolu 150 obetí. Avšak koncom roka 2015 a začiatkom roka 2016 v slovenských horách v priebehu niekoľkých dní došlo až k desiatim tragickým úmrtiam. Dá sa na základe vysokého počtu obetí povedať už teraz, že zimná sezóna roku 2015/2016 patrila k jednej z najtragickejších na Slovensku? Koľko úmrtí zatiaľ registrujete celkovo v zimnej sezóne 2015/2016?
Zimná sezón 2015/2016, čo sa týka počtu smrteľných nehôd, sa určite zapíše ako jedna z najtragickejších. Za obdobie od začiatku decembra do 22. februára záchranári HZS zasahovali pri 10 smrteľných nehodách.
K akým najčastejším typom úmrtí na horách dochádzalo?
Najčastejšie išlo o vážne úrazy hlavy následkom silného nárazu, nezlučiteľné so životom.
 |
|
Riaditeľ Horskej záchrannej služby Ing. Jozef Janiga
|
Na takýto tragický deň v horách si nespomínam. Snáď v dávnej minulosti pri veľkých lavínových nešťastiach na Kubínskej holi v roku 1968 (zahynulo šesť študentov) alebo z 20. januára 1974, kedy v jeden deň zahynulo v lavínach v Mengusovskej doline, v Malej Studenej doline a pod Skalnatým plesom spolu až štrnásť ľudí.
Aké boli príčiny, že v daný deň došlo k toľkým nešťastiam? Naozaj bolo také nepriaznivé počasie, alebo zlyhal ľudský faktor?
Medzi najčastejšie príčiny patrilo pošmyknutie alebo zakopnutie, následná strata stability a nekontrolovateľný pád strmým ľadovo-skalným terénom, pri ktorom horolezci (turisti) utrpeli mnohopočetné poranenia nezlučiteľné so životom.
Dňa 30. 12. 2015 vo Vysokých Tatrách pod Prostredným hrotom zahynuli síce amatérski, ale skúsení horolezci Ondrej Makara († 35) a Ján Žiaran († 40), ktorí spolu preliezli celé Alpy, Francúzsko či Švajčiarsko. Viete si osobne vysvetliť toto nešťastie?
Aj skúseným horolezcom sa stávajú nehody. Je ťažko povedať, čo sa stalo. Pravdepodobne podcenili istenie alebo mali jednoducho smolu. Pohybovali sa už v relatívne ľahšom teréne, no ako som už spomínal, pravdepodobne nešťastnou náhodou zakopli alebo sa pošmykli a nasledoval nekontrolovateľný pád s fatálnymi následkami. Sú to ale len dohady, čo sa v skutočnosti stalo, sa už nedozvieme.
Koľkým ľuďom, naopak, pomohli pracovníci Horskej záchrannej služby v zimnej sezóne v roku 2015/2016?
Od začiatku decembra 2015 do 20. 2. 2016 Operačné stredisko tiesňového volania HZS prijalo spolu 472 žiadostí o pomoc. Celkovo záchranári HZS zasahovali v 1 159 prípadoch (údaj do 20. 2. 2016).
 |
|
V žlabe
|
Túto zimnú sezónu sme zaznamenali 5 lavínových nehôd. Hneď prvá, začiatkom decembra (3. 12. 2015), skončila tragicky. V Rumanovej doline lavína zasypala dvoch horolezcov, jedného z nich sa už, žiaľ, nepodarilo zachrániť. K druhej lavínovej nehode došlo 13. 1. 2016 pod Ľadovým štítom. Lavína strhla jedného z dvojice horolezcov, ktorý skončil so zraneniami v nemocnici. Ďalšie dve lavínové nehody boli zaznamenané vo februári v Nízkych Tatrách v oblasti Lukového kotla a v oblasti Kotlísk. Našťastie pri nich turisti a lyžiari neutrpeli vážnejšie zranenia. Tragicky však skončila lavínová nehoda pod Lomnickým štítom vo Vysokých Tatrách, pri ktorej zahynul 30 ročný poľský snowboardista.
Čo by ste chceli osobne povedať každému horolezcovi, alebo turistovi predtým, než sa vyberie v zime do slovenských hôr?
Aby nepreceňovali svoje sily a schopnosti, sledovali vývoj počasia, lavínovej situácie a podmienok a podľa toho si rozumne vyberali ciele svojich túr. A aby do vysokohorského terénu nesmerovali bez potrebného výstroja a výzbroje. Pokiaľ je to možné, neodchádzali na túry sami a mali pri sebe mobilný telefón, aby si v prípade nehody vedeli privolať pomoc.
Kontakt na HZS
Informácie ohľadom aktuálneho stavu v našich horách nájdete na portáli Horskej záchrannej služby www.hzs.sk, mail: hzs@hzs.sk Tak isto sa môžete informovať aj telefonicky +421 527 877 711. V prípade tiesňového volania sa obráťte na číslo 18 300.
Späť na tému Súčasnosť
