Prírodné cintoríny
V posledných desaťročiach sa rozširuje záujem o novú formu pochovávania v takmer neporušenej prírode, na tzv. „prírodných cintorínoch“, inde používajú názov „lesné pohreby“. Takáto forma pochovávania je vnímaná filozoficky aj prakticky ako dokonalé splynutie s prírodou a ako forma ekologického správania.
V USA je takýto prístup k pochovávaniu reakciou na ekologický problém tradičného pochovávania s použitím kovových truhiel a ich zalievania do betónovej ochrannej schránky v snahe zachovať ľudské pozostatky čo najdlhšie.
Prírodné pohrebiská sú budované naopak tak, aby boli zásahy do prírody pri pochovávaní čo najmenšie, a cintoríny sa mohli vrátiť čo najrýchlejšie do pôvodného stavu, bez známok ľudskej činnosti. Všetky materiály používané pri pohrebe a označení hrobu musia byť z prírodných materiálov.
Samotná úprava cintorína a označenie hrobu môžu byť rôzne. Povolené sú výsadby rastlín na hrobe, alebo je náhrobok umiestnený na kvetinovej lúke. Hrob môže byť označený náhrobkom z mäkkého dreva (kameň nie je povolený), alebo je náhrobok nahradený výsadbou stromu. Môže ísť tak o individuálne ako aj o skupinové pochovávanie v existujúcich porastoch drevín (a to najmä popola bez urny) pod určené stromy v poraste, ktoré je možné označiť malou ceduľkou s menom. Správa cintorínov zaručuje neporušiteľnosť hrobov, čo znamená, že hrobové miesto po uplynutí doby tlenia nebude nikdy použité na ďalšie pochovávanie. Je možné vyhradiť si aj väčšiu plochu pre rodinu.
Prvý prírodný cintorín vybudovaný vo Veľkej Británii bol cintorín v Carlise (v roku 1993) a odvtedy tu bolo vybudovaných asi 200 podobných pohrebísk, ktoré zastrešuje združenie The Association of Natural Burial Grounds. Na princípoch prírodných pohrebísk často obnovujú aj staré zanedbané pohrebiská.
Z hľadiska architektonického stvárnenia je tento spôsob považovaný za radikálny anti-architektonický smer v pochovávaní a porušenie tisícročnej tradície označovania hrobov ako bežného ľudského zásahu do krajiny. Jedným z dôvodov záujmu o takéto formy pochovávania je aj nižšia finančná náročnosť na prevádzku tohto typu pohrebísk a hrobov.
V USA je takýto prístup k pochovávaniu reakciou na ekologický problém tradičného pochovávania s použitím kovových truhiel a ich zalievania do betónovej ochrannej schránky v snahe zachovať ľudské pozostatky čo najdlhšie.
Prírodné pohrebiská sú budované naopak tak, aby boli zásahy do prírody pri pochovávaní čo najmenšie, a cintoríny sa mohli vrátiť čo najrýchlejšie do pôvodného stavu, bez známok ľudskej činnosti. Všetky materiály používané pri pohrebe a označení hrobu musia byť z prírodných materiálov.
Samotná úprava cintorína a označenie hrobu môžu byť rôzne. Povolené sú výsadby rastlín na hrobe, alebo je náhrobok umiestnený na kvetinovej lúke. Hrob môže byť označený náhrobkom z mäkkého dreva (kameň nie je povolený), alebo je náhrobok nahradený výsadbou stromu. Môže ísť tak o individuálne ako aj o skupinové pochovávanie v existujúcich porastoch drevín (a to najmä popola bez urny) pod určené stromy v poraste, ktoré je možné označiť malou ceduľkou s menom. Správa cintorínov zaručuje neporušiteľnosť hrobov, čo znamená, že hrobové miesto po uplynutí doby tlenia nebude nikdy použité na ďalšie pochovávanie. Je možné vyhradiť si aj väčšiu plochu pre rodinu.
Prvý prírodný cintorín vybudovaný vo Veľkej Británii bol cintorín v Carlise (v roku 1993) a odvtedy tu bolo vybudovaných asi 200 podobných pohrebísk, ktoré zastrešuje združenie The Association of Natural Burial Grounds. Na princípoch prírodných pohrebísk často obnovujú aj staré zanedbané pohrebiská.
Z hľadiska architektonického stvárnenia je tento spôsob považovaný za radikálny anti-architektonický smer v pochovávaní a porušenie tisícročnej tradície označovania hrobov ako bežného ľudského zásahu do krajiny. Jedným z dôvodov záujmu o takéto formy pochovávania je aj nižšia finančná náročnosť na prevádzku tohto typu pohrebísk a hrobov.
Späť na tému Architektúra
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 6 fotografií
