Zmeny od roku 2015

28.01.2016

Pravidlá cezhraničného dedenia

V uplynulých rokoch veľa Slovákov odišlo za prácou do zahraničia a niektorí tam aj zostali pracovať a trvale žiť. Mnohí museli časom riešiť otázky dedenia medzi dvoma či viacerými štátmi, ak im doma zomreli blízki príbuzní. Od augusta 2015 v tom už majú všetci jasno – dedičské konanie zjednodušila jednotná európska právna norma, ktorá upravuje cezhraničné dedenie vo vzťahu ku krajinám EÚ. Ako to teda bude s dedením majetku, ak váš nebohý príbuzný žil v cudzine? Viac o nových pravidlách pri cezhraničnom dedení hovoríme s Mgr. Petrom Danczim, notárom z Nových Zámkov.

Nedávno sme sa dočkali zmien ohľadom dedenia prebiehajúceho v inom členskom štáte EÚ. O aké novinky s dosahom na dedičské konanie ide?
V Európskej únii je platné od 17. augusta 2015 Nariadenie o cezhraničných dedičstvách, ktoré prináša zmenu do procesu dedenia vo väčšine krajín Európskej únie. Asi najzásadnejšou novinkou je zmena miesta, kde sa dedičstvo bude prejednávať na miesto obvyklého trvalého pobytu. V tomto mieste sa prejedná všetok majetok. Kým predtým sa nehnuteľnosti museli vždy „predediť“ tam, kde sa nachádzali, po novom to už tak nie je.  Ak napríklad žije nemecký občan dlhodobo na Slovensku, má tu väzby, a tým pádom obvyklý pobyt, tak slovenský notár prejedná všetok majetok po jeho smrti, a to aj ten, ktorý sa nachádza v Nemecku. Zároveň sa zavádza Európske osvedčenie o dedičstve, ktoré bude jednotné a bude podkladom pre zápis do katastra a podobne.

Ako sa doteraz riešilo, ak niekto žil v cudzine a zdedil majetok na Slovensku, prípadne opačne? V čom sú tieto prípady špecifické a na čo treba podľa vášho názoru prihliadať?
V predchádzajúcej praxi mohlo spôsobiť problémy najmä ťažšie uznanie cudzieho dedičského rozhodnutia, niektoré štáty a úradníci s tým mali problémy. Zavedením Európskeho osvedčenia sa má po novom tento proces zjednodušiť. Dediť sa bude v tej krajine, kde mal zomretý posledný trvalý pobyt a dedičské konanie tak bude iba jedno. Európske osvedčenie o dedičstve (EDO) by tak malo byť ľahko uznávateľné, keďže bude rovnaké v celej EÚ.

Čo táto zmena spôsobí pre bežných ľudí pri cezhraničných dedičstvách a ako to bude reálne vyzerať v ďalších mesiacoch? Bude to pre nich výhodné alebo nie?  
Po auguste 2015 sa uvidí, ako to bude fungovať v praxi a ako s tým budú dedičia spokojní. Idea je však taká, že keď niekto mal väzby na nejakú krajinu, napríklad ak niekto dlhodobo žije v Rakúsku, má tam väzby, priateľov, rodinu, tak je s tým miestom viac spätý ako s domovom, pravdepodobne pozná lepšie aj právo, ktoré sa na neho pri smrti bude vzťahovať. Z tohto dôvodu vie skôr predpovedať, ako sa bude jeho majetok po smrti rozdeľovať. Osobne si myslím, že je to prínosom a že táto idea je správna, uvidíme však, ako to bude fungovať v praxi.
 
Mgr. Peter Danczi
Notár Mgr. Peter Danczi

Čo všetko si po novom môže popri závete človek zvoliť v rámci cezhraničného zdedenia? Môže si vybrať, v akom štáte sa jeho dedičstvo bude riešiť?
Áno, ak niekto bude žiť v cudzine dlhodobo a jeho obvyklý pobyt bude práve tam, môže sa napriek tomu rozhodnúť, že sa cíti byť viac spojený s krajinou, kde má trvalý pobyt alebo občianstvo, a preto sa dedenie bude riadiť štátom, ktorého je občanom. Notári na Slovensku budú takéto vyhlásenia spisovať, dokonca by ich bolo možné spísať už teraz, keďže Nariadenie vstúpilo do účinnosti 17. augusta tohto roka.

Zavádza sa aj Európske osvedčenie o dedičstve, ktorým bude môcť osoba preukázať určité práva k majetku, ktorý je predmetom dedenia. Bude akceptované na celom území EÚ, alebo ako to bude fungovať?
Áno, toto Európske osvedčenie o dedičstve by malo byť bez problémov akceptovateľné. Na Slovensku ho budú vydávať notári na žiadosť účastníkov, tzn. nie v každej veci a dokonca ani nie v každej cezhraničnej veci s cudzím prvkom. Ak to bude nutné, dedič si takéto európske osvedčenie vyžiada a svoje dedičské právo si ním v zahraničí preukáže.

Ako je to v prípade, ak niekto zdedí majetok po zosnulom napríklad z Česka a žije na Slovensku? Čo sa zoberie do úvahy pri cezhraničnom dedičstve?  
Ak niekto nadobudne majetok po niekom, kto mal obvyklý pobyt v Čechách a majetok sa nachádza napríklad na Slovensku, vyžiada si tam práve toto Európske osvedčenie o dedičstve. S tým môže vykonať zápis do katastra, vyriešiť zmenu vlastníkov účtov v bankách, prepísať vlastníka vozidla na dopravnom inšpektoráte. Európske osvedčenie by malo byť uznávané, samozrejme určite bude ešte chvíľu trvať, kým sa dostane do povedomia.

Zvyšuje sa tiež právna istota pri úkonoch vykonávaných pred notárom. Môže sa stať, že klient neovláda požadovaný jazyk potrebný k dedičskému konaniu. Ako sa to bude riešiť?
Proces dedenia sa naďalej riadi samozrejme našimi zákonmi. V takomto prípade, ak účastník neovláda jazyk, bude pred notárom konať s tlmočníkom, ktorý mu dianie preloží. Možno by som odporučil všetkým žijúcim v cudzine dlhodobo, aby uvažovali nad tým, či sa ich dedenie má spravovať právom toho štátu, kde žijú, alebo či by radšej chceli, aby sa spravovalo slovenským právom. Ak sa rozhodnú pre slovenské právo, bude určite vhodné spísať vo forme notárskej zápisnice o tom vyhlásenie.
 
Na toto sa ešte oplatí pamätať v praxi
pri cezhraničnom dedení
Po novom platí:
— Prínos nového Európskeho nariadenia od augusta 2015 je najmä v tom, že súd alebo notár, ktorý bude dedičstvo prejednávať, nebude musieť použiť dvojstranné zmluvy, ale pri zisťovaní právomoci a rozhodného práva vo vzťahu k všetkým členským štátom EÚ (okrem Írska, Veľkej Británie a Dánska) bude postupovať podľa jednotného kľúča.
— Výhodou pre dedičov teda je, že súd v jednom dedičskom konaní, na jednom mieste a pri jednom poplatku, môže rozhodnúť o celom majetku patriacom do dedičstva, vrátane nehnuteľností ležiacich v členských štátoch EÚ.   
— Súd a notár, ktorý prejednáva takéto cezhraničné dedičstvo, vydá na žiadosť dediča Európske osvedčenie o dedičstve (tzv. EDO), v podobe formulára, aby mali evidenčné orgány a registre v štátoch, kde sa majetok nachádza, uľahčený zápis na základe vydaného dedičského rozhodnutia.

Späť na tému Zákony a právo
Podporte náš článok