Väčšina zosnulých na Slovensku odpočíva na verejných cintorínoch, respektíve na rozptylových lúkach pri krematóriách. V niektorých prípadoch sú však nebožtíci pochovaní pod mestskými kostolmi. Prinášame Vám nový seriál, v ktorom budeme odkrývať tajomné podzemia pod slovenskými kostolmi. Dnes sa s nami môžete pozrieť do krýpt jedného z najväčších kostolov na Slovensku, najvýznamnejšieho a najväčšieho kostola v Bratislave. Odborný výklad nám poskytol správca klenotnice Katedrály sv. Martina v Bratislave Mgr. Art. Roman Bajzík.
Dóm sv. Martina je jednou z dominánt mesta. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania. Čo predchádzalo vzniku Katedrály sv. Martina?
Dóm sv. Martina vznikol z určitej spoločenskej potreby v niekdajšom suburbiu (podhradí), teda tam, kde malo byť v budúcnosti mesto. Nachádzal sa tu cintorín a jeho súčasťou bolo aj viacero cintorínskych kaplniek. Jedna z nich, kaplnka rodiny Čukarovcov z Vinosadov, sa podľa istých prameňov stala základom budúceho hlavného mestského chrámu. Nakoľko bola pohrebná kaplnka zasvätená sv. Martinovi, aj budúci chrám si ponechal toto patrocínium (zasvätenie). Kapitula mala dovtedy hlavný kostol na Hrade, no viackrát sa stalo, že veriaci, a ani samotní kňazi sa nedostali k slúženiu omší. Preto bola do Ríma adresovaná žiadosť o povolenie stavať kostol v meste. Toto povolenie bolo vydané a na základe súhlasu pápeža Honoria III. sa v roku 1221 začala stavba nového kostola. Nakoľko novopostavený chrám nahrádzal prepoštský hradný kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, tak aj dnešný kostol ešte v 50. rokoch minulého storočia niesol v dokumentoch obe zasvätenia (sv. Martina a Najsv. Spasiteľa).
Mgr. Art. Roman Bajzík, foto Pavel Ondera
Krypty tvoria tajomné podzemie katedrály vystavané na niekdajšom cintoríne z jedenásteho storočia, ktorého časť môžu vidieť návštevníci aj priamo v kostole cez sklenenú tabuľu.
Cintorín z jedenásteho storočia, ktorý tu bol ešte pred samotnou stavbou katedrály, zrušili za vlády Jozefa II, pretože mestským radným sa zdalo nedôstojné, aby sa počas korunovácií chodilo do kostola cez cintorín. Počas rekonštrukcie tu boli odokryté aj pozostatky bratislavského richtára Spindlera a celej jeho rodiny, ktoré boli prenesené do krypty.
Aká dĺžka chodieb a krýpt je v podzemí sprístupnená?
V podzemí Dómu sú viaceré krypty. Prístupných je cca 60 metrov chodieb vrátane arcibiskupskej, kanonickej a mestskej hrobky. Krypty sa už v čase vzniku delili na časti, kde boli pochovávaní bohatí mešťania (sponzori kostola), kanonici, prepošti a taktiež vysokí cirkevní predstavitelia.
Plán rozmiestnenia hrobiek. Kliknite pre väčšie rozlíšenie
Doposiaľ sú nám známe tri krypty v hĺbke takmer šesť metrov. Aké významné osobnosti odpočívajú pod katedrálou?
Pod katedrálou nájdeme v prvom rade hroby cirkevných predstaviteľov. V arcibiskupskej hrobke pod kaplnkou sv. Jána Almužníka sú pochovaní arcibiskupi Imrich Eszterházy (korunoval Máriu Teréziu), jeho nástupcovia Mikuláš Csáky, František Barkóczy či kardinál Jozef Batthyány. V takzvanej kanonickej hrobke sú pochovaní kanonici a prepošti Bratislavskej kapituly – napríklad prepošt Vojtech Pogány či prešporský kanonik a autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza. Práve pri jeho hrobe sa nachádzala do leta 2003 aj prázdna rakva Andreja Hlinku. V chodbe priamo pod schodmi do krypty je zas pochovaný prepošt Jozef Dankó a do tzv. mestskej hrobky počas rekonštrukcie kostolnej podlahy premiestnili rodinu niekdajšieho richtára Krištofa Spindlera ml., či pozostatky grófa zo Sulzu v Badensku-Würtembersku, ktorý bol pochovaný v samostatnej hrobke a vložený do troch do seba zapadajúcich rakiev. Do pálffyovskej hrobky (verejnosti neprístupnej) boli pochovaní napríklad palatín Ján Pálffy a jeho manželky s deťmi. Tu sa našiel aj vstup do krypty významného kardinála a učenca Petra Pázmánya, ako aj ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya. V mnohých ďalších hroboch boli objavené už takmer zotleté telá. Dúfame, že nám budúcnosť ukáže miesta hrobov ďalších významných osobností.
Je známe, koľko zosnulých je uložených v kryptách? Viete, kto bol na týchto miestach pochovaný ako prvý?
Mnohé hrobové miesta, hoci aj zamurované, sú neoznačené. Vo viacerých prípadoch teda ani netušíme, kto dnu leží. Taktiež nie je ani žiaden špeciálny spôsob zápisu o pochovávaní do našich krýpt. Aby sme zistili, kto bol prvý, museli by sme bádať dlhé hodiny v archívnych materiáloch, konkrétne v matrikách zosnulých. A to ešte nie je zaručené, že takýto zápis existuje. V jezuitskej krypte boli počas niekdajšej rekonštrukcie všetky hrobové miesta zničené, kostrové pozostatky nahromadené do niekoľkých kolumbárií a následne zamurované. Taktiež samotný kostol pojal pri výstavbe niektoré hrobové miesta cintorína, ktorý stavbe predchádzal.
Prečo sú niektoré hrobky zamurované a niektoré telá sú uložené voľne v samostatných kovových schránkach?
Samotné krypty svedčia o pochovávaní, ako ste spomínali, dvomi spôsobmi. Buď sa pochovávalo do kolumbárií, teda rakva s telom sa zamurovala, alebo v prípade významných osobností – napr. arcibiskup či palatín – sa telo uložilo do voľne stojacej kovovej schránky. Všetky kovové rakvy, teda aj v Dóme viditeľné rakvy arcibiskupov, v sebe obsahujú ešte jednu drevenú rakvu a niekedy aj nádoby ukrývajúce vnútornosti či srdce zosnulého, ktorý bol čiastočne balzamovaný. Vidíme tu analógiu s pochovávaním egyptských faraónov. Pohrebné zvyklosti boli v dávnych dobách rôzne, a preto aj v tejto oblasti vidíme určitý vývoj.
Na jednom z arcibiskupských sarkofágov je symbol lebky so skríženými rukami. Nebojíte sa ju takto verejne vystaviť? V niekom to môže evokovať nacistický symbol, zvlášť ak príde návštevník židovského pôvodu, ktorého predkovia zahynuli v táboroch.
Skrížené hnáty a lebka boli aj na pirátskych zástavách. Vieme, že tieto vyobrazenia nie sú na dnešných turistických lodiach hanlivým či nacistickým symbolom – podobne ako svastika sú staršie ako nacizmus. Niet sa preto čoho obávať a ak má s týmto symbolom niekto problém, je, žiaľ, iba nevzdelaný.
Poslednými troma pochovanými sú: prepošt Jozef Dankó (†1895), kanonik Gejza Navrátil (†1984 ) a správca farnosti Jozef Beitl (†1991). Plánujete pochovávať v krypte aj v súčasnosti? Ak áno, o akú osobnosť by muselo ísť?
V tzv. mestskej časti kapitulskej hrobky sú ešte voľné miesta. Pochovávanie do krýpt – teda aj tých, ktoré sú vybudované pod kostolmi – dnes podlieha prísnym hygienickým pravidlám. Kvôli tomu sa aj v našej krypte obmedzilo pochovávanie. Podľa pravidiel tu môže byť pochovaný dómsky farár alebo vysoký cirkevný predstaviteľ. Mnohí nechcú byť pochovaní v krypte, ako napríklad bývalý správca Dómu, a preto zatiaľ nie je nutné riešiť prípadné ďalšie voľné hrobové miesta.
Sú krypty pod dómom prístupné aj verejnosti? Ak áno, pri akých príležitostiach?
Krypty sú verejnosti prístupné počas turistickej sezóny od veľkonočných sviatkov (začiatok sezóny je preto pohyblivý) do sviatku sv. Martina 11. novembra.
Arcibiskupská hrobka, viac fotografií vo fotoprílohe pod článkom, foto Pavel Ondera
V krypte malo byť pochované aj telo Andreja Hlinku, ktoré však počas okupácie Sovietmi v auguste 1968 zmizlo. Prečo bola premiestnená prázdna presklenná rakva z Bratislavy do Ružomberka?
Prenesenie prázdnej rakvy Andreja Hlinku sa uskutočnilo v lete roku 2003. Samotnému presunu predchádzali mnohé dohody medzi zodpovedajúcimi inštitúciami. Uskutočnilo sa tak na základe želania niektorých osôb umiestniť rakvu do ružomberského Mauzólea Andreja Hlinku.
Pod podlahou mestskej krypty sa nachádza osárium čiže kostnica, kde sa po tridsiatich rokoch tlenia premiestňovali ľudské ostatky. Koľko nebožtíkov je tu pochovaných?
V kryptách sa nachádza viacero osárií. Jedno pochádza dokonca až z románskeho obdobia, kedy ešte dnešný kostol na tomto mieste nestál. Tridsaťročný časový limit „pobytu“ tela v hrobovom mieste je však pomerne nová záležitosť. Predtým sa vyberanie zotletých tiel riešilo aktuálne v čase potreby nového pohrebu. Dnes už netušíme, koľko takých tiel sa v útrobách osárií nachádza. Klíma v Dóme totiž zapríčinila v mnohých prípadoch dokonalé zotlenie a deštrukciu kostí.
Katedrála sv. Martina v rokoch 2010 – 2011 prešla rekonštrukciou, v rámci ktorej sa obnovil krov, veža a západná fasáda kostola. Boli obnovené aj priestory krýpt, respektíve ich plánujete rekonštruovať?
Obnova podzemnej časti nebola v spomínanej rekonštrukcii a obnove zahrnutá. Katedrála sv. Martina je veľká a stará budova, ktorá okrem iného je aj národnou kultúrnou pamiatkou. Ako taká si vyžaduje špecifický prístup. V súčasnosti je vyvíjaná iniciatíva, ktorá by mala viesť k istej revitalizácii krýpt. Momentálne je vypracovaný projekt a čakáme na jeho schválenie. Tým, že je katedrála pamiatkový objekt, potrebujeme aj rôzne iné povolenia ako pri rekonštrukcii bežných budov. Celé podzemie bude musieť prejsť architektonicko-historickým prieskumom, ktorý stojí určité financie. My na mnohých miestach netušíme, kto je tam pochovaný, pretože časom nápisy zišli. Ak by malo prísť k identifikácii ľudských ostatkov, tak je potrebná dôkladná analýza archívnych dokumentov. Po hmotnej stránke je potrebné opraviť chýbajúce tabuľky. V prípade arcibiskupskej hrobky prichádza do úvahy rekonštrukcia kovových sarkofágov, s čím je spojená exhumácia tiel, antropologický výskum, prípadne reštaurovanie pohrebného textilu. Všetko je však ešte otázkou času a finančných možností.
