Pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu
Podľa mienky odborníkov, slovenská služobná kynológia ako súčasť Policajného zboru patrí na európsku špičku. Špeciálne vycvičené psi sú významným pomocníkom príslušníkov PZ pri odhaľovaní a objasňovaní rôznej trestnej činnosti, ale neoceniteľní sú napr. aj pri hľadaní nezvestných osôb v zložitých prírodných podmienkach, v snehových lavínach či v sutinách po zemetrasení alebo inej živelnej pohrome, prípadne po priemyselnej havárii.
Verejnosti sú známi najmä policajní psi, schopní vyhľadávať drogy či iné omamné a psychotropné látky. Menej sa už vie, že polícia cvičí aj psov na vyhľadávanie tiel nebohých osôb pod zemou alebo pod vodnou hladinou. Viac nám v rozhovore povedal npor. Michal Ďurica, inštruktor, referent Strediska špeciálneho výcviku služobných psov Odboru kynológie a hipológie na Prezídiu PZ.
Povedzme si najprv, že v podmienkach Policajného zboru delíme služobnú kynológiu na tzv. klasickú, kde sa pes učí napríklad stopovať, zvládať obranu či zadržať osobu. Títo psi slúžia najmä v poriadkovej polícii. V špeciálnej kynológii využívame mimoriadne vyvinutý čuch psov, cvičíme ich na vyhľadávanie rôznych pachov, napr. zbraní, drog, výbušnín, ale aj tabakových výrobkov či dokonca eurobankoviek. Máme v súčasnosti aj dvanásť psov vycvičených na vyhľadávanie mŕtvolného pachu. Ja sám mám viacerých psov špecializovaných na záchranárske práce, na drogy, mám obranára, ale aj – v našom žargóne – tzv. mŕtvolkára.
Je možné použiť jedného psa na vyhľadávanie rôznych pachov?
Nie. Podobne ako lekár má svoju špecializáciu, aj každý pes môže byť pripravený iba na vyhľadávanie jedného druhu pachu. Tak napríklad záchranársky pes vníma pach živých ľudí, nebohého si nevšimne, u psov, používaných na vyhľadávanie tiel nebohých, je to opačne. Pes, samozrejme, cíti všetky pachy, ale cvičený je len na označovanie jedného druhu pachu.
Verejnosti sú známi najmä policajní psi, schopní vyhľadávať drogy či iné omamné a psychotropné látky. Menej sa už vie, že polícia cvičí aj psov na vyhľadávanie tiel nebohých osôb pod zemou alebo pod vodnou hladinou. Viac nám v rozhovore povedal npor. Michal Ďurica, inštruktor, referent Strediska špeciálneho výcviku služobných psov Odboru kynológie a hipológie na Prezídiu PZ.
Povedzme si najprv, že v podmienkach Policajného zboru delíme služobnú kynológiu na tzv. klasickú, kde sa pes učí napríklad stopovať, zvládať obranu či zadržať osobu. Títo psi slúžia najmä v poriadkovej polícii. V špeciálnej kynológii využívame mimoriadne vyvinutý čuch psov, cvičíme ich na vyhľadávanie rôznych pachov, napr. zbraní, drog, výbušnín, ale aj tabakových výrobkov či dokonca eurobankoviek. Máme v súčasnosti aj dvanásť psov vycvičených na vyhľadávanie mŕtvolného pachu. Ja sám mám viacerých psov špecializovaných na záchranárske práce, na drogy, mám obranára, ale aj – v našom žargóne – tzv. mŕtvolkára.
Je možné použiť jedného psa na vyhľadávanie rôznych pachov?
Nie. Podobne ako lekár má svoju špecializáciu, aj každý pes môže byť pripravený iba na vyhľadávanie jedného druhu pachu. Tak napríklad záchranársky pes vníma pach živých ľudí, nebohého si nevšimne, u psov, používaných na vyhľadávanie tiel nebohých, je to opačne. Pes, samozrejme, cíti všetky pachy, ale cvičený je len na označovanie jedného druhu pachu.
 |
|
Záchranársky výcvik
foto Nevolný |
Služobná kynológia je doménou len Policajného zboru?
Venujú sa jej viaceré zložky. Psov záchranárov má najmä Horská záchranná služba, ktorá je súčasťou Ministerstva vnútra SR, služobných psov majú napríklad aj hasiči v Bratislave, colníci i príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí majú aj vlastné výcvikové strediská. Chovu a výcviku sa venujú aj viaceré občianske združenia.
Ako sa cvičí pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu?
Medzi ľuďmi aj v tomto smere koluje množstvo povier. Pri výcviku týchto psov určite nepoužívame mŕtve telá ani ich časti, tak ako zo psov, tzv. drogárov, nerobíme narkomanov, neučíme ich konzumovať drogy. Každý, aj biologický pach má svoje chemické zloženie, ktoré sa dnes dá nahradiť chemikáliou, alebo používame napachovanú látku. Pes vníma mŕtvolný pach, čo je vlastne pach rozkladu bielkovín. Aj pes záchranár dokáže nájsť mŕtve telo, práca špecializovaných psov na vyhľadávanie mŕtvych tiel je však oveľa precíznejšia, niekedy psovi stačí pár kvapiek krvi a dokáže identifikovať miesto nálezu s veľkou presnosťou. Pre psovoda je dôležitá každá zmena v správaní psa. Môže to byť čo len zmena postoja, vztýčenie chvosta či inak postavené uši. Psovod pritom psovi pomáha sondou, ktorá napr. pomôže uvoľniť mŕtvolný pach spod zeme. Je to veľmi jemná, presná práca, psovod musí byť so psom dokonale zohratý. Čiže pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu je cvičený tak ako ostatné – odmenou za nájdenie toho správneho pachu je mu pohladenie, pamlsok alebo loptička. Pre psa je takáto práca hrou, naučí sa, čo chce psovod a teší sa, keď ide pracovať, pretože to nevníma ako povinnosť, ale ako hru, za ktorú dostane odmenu.
Ako dlho trvá výcvik takto špecializovaného psa?
Treba si uvedomiť, že každý služobný pes začína výcvik prakticky vo chvíli, keď ho dostane psovod do opatery, teda od dvoch mesiacov. Učí sa reagovať na meno, učí sa, čo môže a čo nie, čo je odmena a čo trest, prebieha jeho socializácia, musí poznať prostredie, v ktorom sa pohybuje, aby sa napríklad nezľakol schodov. Keď má pes približne 1,5 roka, ide do základného 12-týždňového kurzu. Špeciálna kynológia je u nás sústredená v Devínskej Novej Vsi, klasická vo výcvikovom stredisku v Malých Levároch. Po 12 týždňoch pes dostane certifikát, že je spôsobilý vyhľadávať mŕtvolný pach pre potreby Policajného zboru. Výcvik je však nepretržitý, pes si musí neustále obnovovať návyky, ktoré sa naučil. Každý rok chodí na preskúšanie, dvakrát do roka absolvuje špecializovaný päťdňový výcvik, musí obhájiť svoju kvalifikáciu. Pre mladších psov je kategória M1, kde musí preukázať poslušnosť na vodidle na 75 percent a vyhľadávanie pachu na 80 percent. Kategória M2 je pre skúsených psov, kde plnia tieto úlohy bez vodidla.
Čo keď má pes práve svoj „zlý deň“?
Keď neuspeje pri skúške, o tri mesiace ide na reparát, ale u našich psov, cvičených na mŕtvolný pach, sa to ešte nestalo. Najťažšou skúškou je pre psa i pre psovoda vyhľadávanie mŕtvolného pachu pod vodnou hladinou. Psovod musí dobre poznať pohyb vodných prúdov, ktoré dokážu odniesť pach až 150 metrov od zdroja.
Akým spôsobom prebieha ich nasadenie do akcie?
Psi na vyhľadávanie mŕtvolného pachu sú rozmiestené pri krajských riaditeľstvách PZ. Niekedy sú potrební na jednom mieste aj viacerí, pretože pes napríklad nedokáže intenzívne pracovať 12 hodín, najmä v ťažšom teréne sa rýchlo unaví.
Kde ich najčastejšie nasadzujete?
Pomerne časté je vyhľadávanie tiel ľudí, ktorí sa nevrátia z lesa, napríklad turisti alebo hríbari mimo turistických chodníčkov, aj v rôznych húštinách a odľahlých miestach. Často bývajú veľmi nenápadne oblečení, ležiace telo splynie s okolitým terénom. Máme množstvo príkladov, keď telo v lese nenašla celá rojnica policajtov, ale našiel ho veľmi rýchlo pes. Takisto je pes neoceniteľný pri vyhľadávaní v zemi zakopaných tiel, zväčša ide o obete trestnej činnosti, keď sa páchateľ takto chce zbaviť tela obete.
Aké sú vlastne reálne možnosti takéhoto psa? V akej hĺbke ešte dokáže objaviť telo a po akom čase od smrti?
Je to veľmi rozdielne v závislosti od podmienok, napríklad od charakteru pôdy či poveternostných podmienok. Mŕtve ľudské telo je už po hodine od smrti toxické a pes ho dokáže zacítiť. Viac vám z taktických dôvodov nepoviem. Pes je živý tvor, ale nevie vám povedať, že ho dnes bolí hlava alebo sa cíti unavený a nič ho nebaví. Preto jeho výkon môže kolísať. Pri vyhľadávaní je však nenahraditeľný. Dodnes vo svete neexistujú špeciálne prístroje, ktoré by dokázali zachytiť a analyzovať pachy v takej nízkej koncentrácii, ako to dokáže pes. Keď je dobre vycvičený a vo forme, jeho výkon je naozaj obdivuhodný. Nášho psa sme napríklad nasadili vo veľkej záhrade, kde mala byť dávnejšie zakopaná mŕtvola. Ani podrobná obhliadka miesta činu príslušníkmi PZ nepriniesla výsledok, nebolo vidieť žiadne zmeny na povrchu pôdy, vôbec nič. Pes objavil miesto, kde bola zakopaná mŕtvola, asi za tri minúty, rovnako rýchlo našiel inde zakopaný krvavý rýľ a lopatu.
Ako dlho je takýto pes takpovediac schopný služby?
Je to veľmi rozdielne. Niektorý pes neplní úlohy už ako osemročný, máme však aj dvanásťročných psov so stopercentným výkonom. Na mŕtvolný pach máme vycvičeného jedného labradora, ostatné sú nemecké a belgické ovčiaky. Pre nás sú tieto psiská veľmi dôležité. Pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu mnohokrát skráti psychickú traumu pozostalých, ktorí už takmer s istotou vedia, že stratili blízku osobu, ale chceli by ju aspoň dôstojne pochovať. Často strávime so psami v lesoch aj niekoľko dní, ale keď telo nájdeme, vždy máme pocit uspokojenia.
Pripravil Mgr. Peter Ondera, foto Nevolný © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III. 2015
Venujú sa jej viaceré zložky. Psov záchranárov má najmä Horská záchranná služba, ktorá je súčasťou Ministerstva vnútra SR, služobných psov majú napríklad aj hasiči v Bratislave, colníci i príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí majú aj vlastné výcvikové strediská. Chovu a výcviku sa venujú aj viaceré občianske združenia.
Ako sa cvičí pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu?
Medzi ľuďmi aj v tomto smere koluje množstvo povier. Pri výcviku týchto psov určite nepoužívame mŕtve telá ani ich časti, tak ako zo psov, tzv. drogárov, nerobíme narkomanov, neučíme ich konzumovať drogy. Každý, aj biologický pach má svoje chemické zloženie, ktoré sa dnes dá nahradiť chemikáliou, alebo používame napachovanú látku. Pes vníma mŕtvolný pach, čo je vlastne pach rozkladu bielkovín. Aj pes záchranár dokáže nájsť mŕtve telo, práca špecializovaných psov na vyhľadávanie mŕtvych tiel je však oveľa precíznejšia, niekedy psovi stačí pár kvapiek krvi a dokáže identifikovať miesto nálezu s veľkou presnosťou. Pre psovoda je dôležitá každá zmena v správaní psa. Môže to byť čo len zmena postoja, vztýčenie chvosta či inak postavené uši. Psovod pritom psovi pomáha sondou, ktorá napr. pomôže uvoľniť mŕtvolný pach spod zeme. Je to veľmi jemná, presná práca, psovod musí byť so psom dokonale zohratý. Čiže pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu je cvičený tak ako ostatné – odmenou za nájdenie toho správneho pachu je mu pohladenie, pamlsok alebo loptička. Pre psa je takáto práca hrou, naučí sa, čo chce psovod a teší sa, keď ide pracovať, pretože to nevníma ako povinnosť, ale ako hru, za ktorú dostane odmenu.
Ako dlho trvá výcvik takto špecializovaného psa?
Treba si uvedomiť, že každý služobný pes začína výcvik prakticky vo chvíli, keď ho dostane psovod do opatery, teda od dvoch mesiacov. Učí sa reagovať na meno, učí sa, čo môže a čo nie, čo je odmena a čo trest, prebieha jeho socializácia, musí poznať prostredie, v ktorom sa pohybuje, aby sa napríklad nezľakol schodov. Keď má pes približne 1,5 roka, ide do základného 12-týždňového kurzu. Špeciálna kynológia je u nás sústredená v Devínskej Novej Vsi, klasická vo výcvikovom stredisku v Malých Levároch. Po 12 týždňoch pes dostane certifikát, že je spôsobilý vyhľadávať mŕtvolný pach pre potreby Policajného zboru. Výcvik je však nepretržitý, pes si musí neustále obnovovať návyky, ktoré sa naučil. Každý rok chodí na preskúšanie, dvakrát do roka absolvuje špecializovaný päťdňový výcvik, musí obhájiť svoju kvalifikáciu. Pre mladších psov je kategória M1, kde musí preukázať poslušnosť na vodidle na 75 percent a vyhľadávanie pachu na 80 percent. Kategória M2 je pre skúsených psov, kde plnia tieto úlohy bez vodidla.
Čo keď má pes práve svoj „zlý deň“?
Keď neuspeje pri skúške, o tri mesiace ide na reparát, ale u našich psov, cvičených na mŕtvolný pach, sa to ešte nestalo. Najťažšou skúškou je pre psa i pre psovoda vyhľadávanie mŕtvolného pachu pod vodnou hladinou. Psovod musí dobre poznať pohyb vodných prúdov, ktoré dokážu odniesť pach až 150 metrov od zdroja.
Akým spôsobom prebieha ich nasadenie do akcie?
Psi na vyhľadávanie mŕtvolného pachu sú rozmiestené pri krajských riaditeľstvách PZ. Niekedy sú potrební na jednom mieste aj viacerí, pretože pes napríklad nedokáže intenzívne pracovať 12 hodín, najmä v ťažšom teréne sa rýchlo unaví.
Kde ich najčastejšie nasadzujete?
Pomerne časté je vyhľadávanie tiel ľudí, ktorí sa nevrátia z lesa, napríklad turisti alebo hríbari mimo turistických chodníčkov, aj v rôznych húštinách a odľahlých miestach. Často bývajú veľmi nenápadne oblečení, ležiace telo splynie s okolitým terénom. Máme množstvo príkladov, keď telo v lese nenašla celá rojnica policajtov, ale našiel ho veľmi rýchlo pes. Takisto je pes neoceniteľný pri vyhľadávaní v zemi zakopaných tiel, zväčša ide o obete trestnej činnosti, keď sa páchateľ takto chce zbaviť tela obete.
 |
|
Vyhľadávanie mŕtvolného pachu na vode
foto Nevolný |
Je to veľmi rozdielne v závislosti od podmienok, napríklad od charakteru pôdy či poveternostných podmienok. Mŕtve ľudské telo je už po hodine od smrti toxické a pes ho dokáže zacítiť. Viac vám z taktických dôvodov nepoviem. Pes je živý tvor, ale nevie vám povedať, že ho dnes bolí hlava alebo sa cíti unavený a nič ho nebaví. Preto jeho výkon môže kolísať. Pri vyhľadávaní je však nenahraditeľný. Dodnes vo svete neexistujú špeciálne prístroje, ktoré by dokázali zachytiť a analyzovať pachy v takej nízkej koncentrácii, ako to dokáže pes. Keď je dobre vycvičený a vo forme, jeho výkon je naozaj obdivuhodný. Nášho psa sme napríklad nasadili vo veľkej záhrade, kde mala byť dávnejšie zakopaná mŕtvola. Ani podrobná obhliadka miesta činu príslušníkmi PZ nepriniesla výsledok, nebolo vidieť žiadne zmeny na povrchu pôdy, vôbec nič. Pes objavil miesto, kde bola zakopaná mŕtvola, asi za tri minúty, rovnako rýchlo našiel inde zakopaný krvavý rýľ a lopatu.
Ako dlho je takýto pes takpovediac schopný služby?
Je to veľmi rozdielne. Niektorý pes neplní úlohy už ako osemročný, máme však aj dvanásťročných psov so stopercentným výkonom. Na mŕtvolný pach máme vycvičeného jedného labradora, ostatné sú nemecké a belgické ovčiaky. Pre nás sú tieto psiská veľmi dôležité. Pes na vyhľadávanie mŕtvolného pachu mnohokrát skráti psychickú traumu pozostalých, ktorí už takmer s istotou vedia, že stratili blízku osobu, ale chceli by ju aspoň dôstojne pochovať. Často strávime so psami v lesoch aj niekoľko dní, ale keď telo nájdeme, vždy máme pocit uspokojenia.
Pripravil Mgr. Peter Ondera, foto Nevolný © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III. 2015
Späť na tému Profesionáli
