Obnovená synagóga v strede Slovenska
Brezno sa spomína už v listine z 13. storočia. V 14. a 15.storočí postupne získalo mestské privilégiá, jarmočné a trhové právo. V roku 1650 ho cisár Ferdinand III. povýšil na slobodné kráľovské mesto. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, lesnými prácami a baníctvom. Remeselníci sa združovali v niekoľkých cechoch. V 19.storočí sa na okolí ťažila železná ruda, ktorú spracovávala tunajšia železiareň. Postavené boli továrne na výrobu lepenky a remeňov, textilka, garbiareň a píly. V meste otvorili dve banky.
Židia začali do Brezna prichádzať až v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy platil zákaz usídľovania židov v banských mestách. Začiatkom 70. rokov založili v Brezne židovskú náboženskú obec, ktorej príslušníkmi boli aj židia zo šiestich okolitých obcí. Vzhľadom na liberálnosť väčšiny členov sa obec hlásila k združeniu liberálnych neologických a statu quo ante židovských náboženských obcí Ješurun.
Súčasne so založením náboženskej obce vznikol aj spolok Chevra Kadiša/Pohrebné bratstvo, Svätý spolok vykonávajúci pohrebné obrady a udržiavajúci cintorín. Židovský cintorín bol založený neďaleko kresťanského. Breznianska židovská komunita nemala vlastný rabinát a spadala pod kompetencie okolitých rabinátov. Koncom 19. storočia sa bohoslužby vykonávali vo veľkej modlitebni. Komunita si viedla vlastnú matriku. Starostlivosť o sociálne odkázaných členov komunity zabezpečovali charitatívne spolky a nadácie.
Synagógu postavili v roku 1902. Mesto poskytlo komunite na jej výstavbu pozemok východne od centrálneho námestia na pravom brehu Hrona. Synagógu projektoval a stavbu realizoval banskobystrický staviteľ Peter Payerberger. Projekt bol ovplyvnený synagógou v Banskej Bystrici. Základný kameň stavby na ploche 23 m x 11 m položili v roku 1901. K výstavbe prispelo aj mesto potrebným materiálom. Nad úhľadnou tehlovou stavbou s trojosovým priečelím dominuje osemboká veža s medenou cibuľovitou kupolou. Vstupný priestor zaklenutý valenou klenbou má pôvodnú terazzo podlahu vyskladanú zo šedých plôch olemovaných úzkymi červenými pásmi. Do modlitebne je vstup z predsiene, z ktorej vedú po oboch stranách aj schodištia na ženskú galériu, podopretú liatinovými stĺpmi. Okná sú ukončené polkruhom. Aron ha Kodeš, svätostánok, je umiestnený v polkruhovom výklenku vo východnej časti synagógy.
V interiéri sa nachádza pôvodná doska so zakladacou listinou v maďarskom a hebrejskom jazyku. Susedské vzťahy medzi židovským a majoritným obyvateľstvom boli dobré. Židia tvorili asi 4 % z celkového počtu obyvateľstva. Venovali sa obchodovaniu, remeslám a slobodným povolaniam.
Postavenie židov sa radikálne zhoršilo po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Boli vyraďovaní z verejného života, zbavení základných občianskych práv a slobôd. Židovských žiakov vylúčili z verejných škôl. Ohrozovaní boli násilnosťami, ktoré v roku 1942 vyvrcholili deportáciami do vyhladzovacích táborov na obsadenom území Poľska. Masové hroby na breznianskom židovskom cintoríne a v Kremničke sú nemí svedkovia ich utrpenia. Po ukončení vojnových útrap sa ich do Brezna vrátilo asi 40. Činnosť obce už nebola obnovená.
Budova synagógy prestala od roku 1942 slúžiť náboženským účelom a chátrala. Jej priestory boli využívané ako sklad obilia. Mesto Brezno odkúpilo synagógu od ÚZ ŽNO v roku 1984. Čiastočná obnova interiéru sa začala až v roku 1996 v spolupráci s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave a umožnila využívať priestor synagógy na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, umelecké výstavy. Históriu breznianskej židovskej komunity tu pripomína malá expozícia. Mestské zastupiteľstvo sa snaží získať finančné prostriedky, ktorými by zabezpečila rekonštrukciu objektu synagógy a jej dôstojné využívanie, ktoré by prispelo k posilneniu kultúrneho potenciálu regiónu a infraštruktúry cestovného ruchu.
Východne od mesta Brezno sa nachádzajú cintoríny troch náboženských vyznaní. Cez hlavnú bránu sa vstupuje do evanjelickej a katolíckej časti cintorína. Miesto posledného odpočinku židovských obyvateľov sa nachádza na najvyššej časti kopcovitého terénu. Rozmery cintorína sú 13 m x 200 m. Hroby mužov a žien nie sú oddelené. Náhrobné kamene sú zhotovené zo švédskeho granitu, zo sivého mramoru alebo z umelého kameňa. Nápisy na nich sú zväčša dvojjazyčné (hebrejsko – maďarské, nemecké, slovenské). 1. september je Európskym dňom židovskej kultúry a dedičstva. Zavedený bol už od roku 1996.
Židia začali do Brezna prichádzať až v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy platil zákaz usídľovania židov v banských mestách. Začiatkom 70. rokov založili v Brezne židovskú náboženskú obec, ktorej príslušníkmi boli aj židia zo šiestich okolitých obcí. Vzhľadom na liberálnosť väčšiny členov sa obec hlásila k združeniu liberálnych neologických a statu quo ante židovských náboženských obcí Ješurun.
Súčasne so založením náboženskej obce vznikol aj spolok Chevra Kadiša/Pohrebné bratstvo, Svätý spolok vykonávajúci pohrebné obrady a udržiavajúci cintorín. Židovský cintorín bol založený neďaleko kresťanského. Breznianska židovská komunita nemala vlastný rabinát a spadala pod kompetencie okolitých rabinátov. Koncom 19. storočia sa bohoslužby vykonávali vo veľkej modlitebni. Komunita si viedla vlastnú matriku. Starostlivosť o sociálne odkázaných členov komunity zabezpečovali charitatívne spolky a nadácie.
Synagógu postavili v roku 1902. Mesto poskytlo komunite na jej výstavbu pozemok východne od centrálneho námestia na pravom brehu Hrona. Synagógu projektoval a stavbu realizoval banskobystrický staviteľ Peter Payerberger. Projekt bol ovplyvnený synagógou v Banskej Bystrici. Základný kameň stavby na ploche 23 m x 11 m položili v roku 1901. K výstavbe prispelo aj mesto potrebným materiálom. Nad úhľadnou tehlovou stavbou s trojosovým priečelím dominuje osemboká veža s medenou cibuľovitou kupolou. Vstupný priestor zaklenutý valenou klenbou má pôvodnú terazzo podlahu vyskladanú zo šedých plôch olemovaných úzkymi červenými pásmi. Do modlitebne je vstup z predsiene, z ktorej vedú po oboch stranách aj schodištia na ženskú galériu, podopretú liatinovými stĺpmi. Okná sú ukončené polkruhom. Aron ha Kodeš, svätostánok, je umiestnený v polkruhovom výklenku vo východnej časti synagógy.V interiéri sa nachádza pôvodná doska so zakladacou listinou v maďarskom a hebrejskom jazyku. Susedské vzťahy medzi židovským a majoritným obyvateľstvom boli dobré. Židia tvorili asi 4 % z celkového počtu obyvateľstva. Venovali sa obchodovaniu, remeslám a slobodným povolaniam.
Postavenie židov sa radikálne zhoršilo po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Boli vyraďovaní z verejného života, zbavení základných občianskych práv a slobôd. Židovských žiakov vylúčili z verejných škôl. Ohrozovaní boli násilnosťami, ktoré v roku 1942 vyvrcholili deportáciami do vyhladzovacích táborov na obsadenom území Poľska. Masové hroby na breznianskom židovskom cintoríne a v Kremničke sú nemí svedkovia ich utrpenia. Po ukončení vojnových útrap sa ich do Brezna vrátilo asi 40. Činnosť obce už nebola obnovená.
Budova synagógy prestala od roku 1942 slúžiť náboženským účelom a chátrala. Jej priestory boli využívané ako sklad obilia. Mesto Brezno odkúpilo synagógu od ÚZ ŽNO v roku 1984. Čiastočná obnova interiéru sa začala až v roku 1996 v spolupráci s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave a umožnila využívať priestor synagógy na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, umelecké výstavy. Históriu breznianskej židovskej komunity tu pripomína malá expozícia. Mestské zastupiteľstvo sa snaží získať finančné prostriedky, ktorými by zabezpečila rekonštrukciu objektu synagógy a jej dôstojné využívanie, ktoré by prispelo k posilneniu kultúrneho potenciálu regiónu a infraštruktúry cestovného ruchu.
Východne od mesta Brezno sa nachádzajú cintoríny troch náboženských vyznaní. Cez hlavnú bránu sa vstupuje do evanjelickej a katolíckej časti cintorína. Miesto posledného odpočinku židovských obyvateľov sa nachádza na najvyššej časti kopcovitého terénu. Rozmery cintorína sú 13 m x 200 m. Hroby mužov a žien nie sú oddelené. Náhrobné kamene sú zhotovené zo švédskeho granitu, zo sivého mramoru alebo z umelého kameňa. Nápisy na nich sú zväčša dvojjazyčné (hebrejsko – maďarské, nemecké, slovenské). 1. september je Európskym dňom židovskej kultúry a dedičstva. Zavedený bol už od roku 1996.
Späť na tému Architektúra
