Obnova vojnových hrobov
V dňoch od 12. do 25. júla 2016 sa na severovýchode Slovenska uskutočnila brigáda študentov z Nemecka, Slovenska a Čiech zameraná na obnovu hrobov nemeckých vojakov, ktorí padli na našom území počas prvej a druhej svetovej vojny. Osemnástim brigádnikom z Nemecka, študentom Jörg-Zürn-Gewerbeschule v Überlingene, boli pridelení štyria vedúci – ich učitelia, ktorí sa však okrem dozoru nad svojimi zverencami aktívne spolupodieľali aj na obnove vojnových hrobov. Okrem nich ešte na hroboch pracovali dve študentky zo Slovenska a jedna študentka z Českej republiky. Celý projekt inicioval Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby (Volksbund), ktorý sa venuje správe a údržbe nemeckých vojnových hrobov už od roku 1919. Koordinátorom projektu na Slovensku bol Michal Bochin, podpredseda Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku so sídlom v Prešove, ktorá zabezpečuje program Volksbundu na území Slovenska. Ako však upozorňuje Bochin: „Tento program sa od roku 1990, odkedy spolupracujeme s Volksbundom, menil. V prvej etape sa robil prieskum, kde sa hroby nachádzajú. V druhej etape začali exhumácie tiel, v tretej etape výstavba cintorínov. Samotná údržba cintorínov, ktorá sa realizuje teraz, je už len dôsledkom predchádzajúcich troch etáp.“
Bochin ďalej vysvetľuje, že súčasťou starostlivosti o vojnové hroby je od roku 2001 aj organizovanie mládežníckych a vojenských brigád, pričom vojaci robia najmä fyzicky náročnú prácu, ako napríklad výkopové práce, zatiaľ čo študenti vykonávajú predovšetkým menej náročnú činnosť, ako natieranie plotov, čistenie hrobov a podobne.
„Toho roku sme tu už mali dve nemecké vojenské brigády,“ dodáva Bochin a následne v skratke priblíži históriu vojenských cintorínov na Slovensku: „Hroby padlých nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny sa na území Slovenska začali stavať v roku 1993. Vojenský cintorín v Zborove je súčasťou civilného cintorína. Pôvodne na ňom bolo pochovaných okolo 400 vojakov, no dnes tu už leží 1 200 nemeckých vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne. Okrem vojenského cintorína padlých nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny v Zborove, je na Slovensku ďalších päť takýchto cintorínov – v Prešove, v Humennom, v Hunkovciach, v Bratislave a najväčším z nich je cintorín vo Važci, kde je pochovaných takmer 7 000 nemeckých vojakov. Nemci však evidujú 42 000 padlých na území Slovenska.“
Napriek tomu, že kostrové pozostatky 11 tisícov nemeckých vojakov doteraz neboli objavené, Bochin upozorňuje, že u nás je percento nájdených telesných pozostatkov vojakov relatívne najvyššie. Dôvodov tejto skutočnosti je vraj viac: jedným z nich je napríklad skutočnosť, že nemecké exhumácie začali až v deväťdesiatych rokoch. Minulý režim totiž nevidel dôvod k exhumácii nepriateľských nemeckých vojakov, a hoci uznesenie o tom, že slovenská strana umožní Nemcom exhumovať telá svojich padlých vojakov bolo prijaté ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, reálne sa s touto činnosťou začalo až po Nežnej revolúcii. Mnohé kostrové pozostatky boli znehodnotené v rámci výstavby ciest a kanalizácií, nehovoriac o tzv. hľadačoch pokladov, ktorí nájdené kostrové pozostatky vojakov často pripravia o identifikačné známky a kosti neraz poškodia.
Vojnový cintorín v Zborove
Na vojnovom, a zároveň civilnom cintoríne v Zborove nachádzame piatich študentov – brigádnikov a ich vedúcu, Anitu Mess, učiteľku nemčiny a francúžštiny. „O vojnové cintoríny nemeckých vojakov v krajinách východnej a strednej Európy sa naša škola v spolupráci s Volksbundom stará od roku 1993. Naši študenti majú 16 až 22 rokov a študujú prevažne technické smery. Počas brigády vždy spolupracujeme aj so študentami danej krajiny,“ približuje Anita Mess. Na cintoríne je prítomná aj Petra, študentka angličtiny z Univerzity v Pardubiciach. O brigáde sa dozvedela od svojej známej, ktorá jej vravela, že tu treba prekladať, a tak sa rozhodla prísť. „Je to tu fajn,“ hovorí a dodáva: „Myslím, že je to práca pre dobrú vec a dobrá skúsenosť. Niekto by sa o tie hroby mal starať...“
Petra taktiež približuje denný režim brigádnikov. Ich deň sa skladá z troch častí: Prvou je práca na hroboch, druhou je kultúrno-poznávacia časť, v rámci ktorej brigádnici podnikajú rôzne výlety a poslednou časťou je voľno, ktoré mnohí brigádnici trávia na diskotékach či na potulkách mestom. Súčasťou brigády je aj jeden deň práce na obnove pamätníkov alebo hrobov slovenských partizánov, či príslušníkov československých légií. Nemeckí brigádnici majú aj povinnosť prispievať do zborníka, ktorý spíšu po dokončení prác.
Na cintoríne sú prítomní ešte štyria brigádnici z Nemecka. Všetci sa zhodujú v tom, že práca na obnove hrobov je dobrá a prospešná činnosť, vďaka ktorej sa niečo dozvedia aj o histórii Slovenska. Maturant Mário navyše priznáva, že ho k tejto brigáde priviedlo rozprávanie jeho starých rodičov, ktorí pochádzajú z bývalej Juhoslávie. „Starí rodičia si počas vojny veľa vytrpeli. Skrývali sa pred bombardovaním, hladovali, ale prežili a na to, čo sa dialo počas vojny nezabudli,“ uzatvára Mário.
Vojnový cintorín vo Vyšnom Mirošove
Zo Zborova sa presunieme na vojnový cintorín vo Vyšnom Mirošove, kde pôsobí početnejšia skupina brigádnikov. Tu už nachádzame 19 ľudí, troch vedúcich a 16 brigádnikov – 14 nemeckých študentov a dve Slovenky, študentky nemčiny z Prešovskej univerzity v Prešove.
Ide o cintorín z prvej svetovej vojny, na ktorom sú pochovaní vojaci rôznych krajín, ale medzi nimi sa nachádza aj 210 Nemcov. Tu síce Nemci nevybudovali zvonicu, aby sa priblížili regionálnej kultúre, ako na cintoríne v Zborove, miesto však oplotili a vyčistili od nánosov buriny, takže hoci cintorín pôsobí skromnejšie, ako ten v Zborove, vďaka práci brigádnikov sa stal ozajstným pietnym miestom. Jeden z vedúcich tunajších brigádnikov, Hubert Gobs, učiteľ práce s drevom, vysvetľuje, prečo sa toľko mladých ľudí z Nemecka zapája do tejto činnosti: „Keď žiaci pracujú na hroboch, všímajú si, že mnohí vojaci zomreli veľmi mladí, v ich veku. Tu majú tú pravú, živú skúsenosť s históriou. Celkovo pôsobí v Nemecku, v rámci rôznych škôl a organizácií asi 50 skupín brigádnikov, ktorí renovujú vojnové hroby nemeckých vojakov po celej Európe. Okrem nich renovujú vojnové hroby aj nemeckí vojaci. Tento projekt by však nemohol byť realizovaný bez pomoci Volksbundu, ktorý hradí podstatnú časť nákladov.“
Trojica brigádnikov, ktorá práve natiera plot svorne dodáva, že práca na obnove vojnových hrobov im zmenila život.
„Je to ten najdôležitejší zážitok, ktorý som v živote mal,“ vyznáva sa dvadsaťdvaročný Michael, „Moja minulosť nebola veľmi dobrá, ale vďaka tomuto zážitku milujem život a pociťujem zodpovednosť vrátiť niečo tomuto svetu aspoň takýmto spôsobom. Myslím, že do Nemecka prídem ako nový človek.“
Bochin ďalej vysvetľuje, že súčasťou starostlivosti o vojnové hroby je od roku 2001 aj organizovanie mládežníckych a vojenských brigád, pričom vojaci robia najmä fyzicky náročnú prácu, ako napríklad výkopové práce, zatiaľ čo študenti vykonávajú predovšetkým menej náročnú činnosť, ako natieranie plotov, čistenie hrobov a podobne.
„Toho roku sme tu už mali dve nemecké vojenské brigády,“ dodáva Bochin a následne v skratke priblíži históriu vojenských cintorínov na Slovensku: „Hroby padlých nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny sa na území Slovenska začali stavať v roku 1993. Vojenský cintorín v Zborove je súčasťou civilného cintorína. Pôvodne na ňom bolo pochovaných okolo 400 vojakov, no dnes tu už leží 1 200 nemeckých vojakov, ktorí padli v druhej svetovej vojne. Okrem vojenského cintorína padlých nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny v Zborove, je na Slovensku ďalších päť takýchto cintorínov – v Prešove, v Humennom, v Hunkovciach, v Bratislave a najväčším z nich je cintorín vo Važci, kde je pochovaných takmer 7 000 nemeckých vojakov. Nemci však evidujú 42 000 padlých na území Slovenska.“
Napriek tomu, že kostrové pozostatky 11 tisícov nemeckých vojakov doteraz neboli objavené, Bochin upozorňuje, že u nás je percento nájdených telesných pozostatkov vojakov relatívne najvyššie. Dôvodov tejto skutočnosti je vraj viac: jedným z nich je napríklad skutočnosť, že nemecké exhumácie začali až v deväťdesiatych rokoch. Minulý režim totiž nevidel dôvod k exhumácii nepriateľských nemeckých vojakov, a hoci uznesenie o tom, že slovenská strana umožní Nemcom exhumovať telá svojich padlých vojakov bolo prijaté ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia, reálne sa s touto činnosťou začalo až po Nežnej revolúcii. Mnohé kostrové pozostatky boli znehodnotené v rámci výstavby ciest a kanalizácií, nehovoriac o tzv. hľadačoch pokladov, ktorí nájdené kostrové pozostatky vojakov často pripravia o identifikačné známky a kosti neraz poškodia.
 |
|
Fabian a Mario na cintoríne v Zborove, viac foto v galérii pod článkom
|
Na vojnovom, a zároveň civilnom cintoríne v Zborove nachádzame piatich študentov – brigádnikov a ich vedúcu, Anitu Mess, učiteľku nemčiny a francúžštiny. „O vojnové cintoríny nemeckých vojakov v krajinách východnej a strednej Európy sa naša škola v spolupráci s Volksbundom stará od roku 1993. Naši študenti majú 16 až 22 rokov a študujú prevažne technické smery. Počas brigády vždy spolupracujeme aj so študentami danej krajiny,“ približuje Anita Mess. Na cintoríne je prítomná aj Petra, študentka angličtiny z Univerzity v Pardubiciach. O brigáde sa dozvedela od svojej známej, ktorá jej vravela, že tu treba prekladať, a tak sa rozhodla prísť. „Je to tu fajn,“ hovorí a dodáva: „Myslím, že je to práca pre dobrú vec a dobrá skúsenosť. Niekto by sa o tie hroby mal starať...“
Petra taktiež približuje denný režim brigádnikov. Ich deň sa skladá z troch častí: Prvou je práca na hroboch, druhou je kultúrno-poznávacia časť, v rámci ktorej brigádnici podnikajú rôzne výlety a poslednou časťou je voľno, ktoré mnohí brigádnici trávia na diskotékach či na potulkách mestom. Súčasťou brigády je aj jeden deň práce na obnove pamätníkov alebo hrobov slovenských partizánov, či príslušníkov československých légií. Nemeckí brigádnici majú aj povinnosť prispievať do zborníka, ktorý spíšu po dokončení prác.
Na cintoríne sú prítomní ešte štyria brigádnici z Nemecka. Všetci sa zhodujú v tom, že práca na obnove hrobov je dobrá a prospešná činnosť, vďaka ktorej sa niečo dozvedia aj o histórii Slovenska. Maturant Mário navyše priznáva, že ho k tejto brigáde priviedlo rozprávanie jeho starých rodičov, ktorí pochádzajú z bývalej Juhoslávie. „Starí rodičia si počas vojny veľa vytrpeli. Skrývali sa pred bombardovaním, hladovali, ale prežili a na to, čo sa dialo počas vojny nezabudli,“ uzatvára Mário.
 |
|
Dobrovoľníci na vojnovom cintoríne vo Vyšnom Mirošove, viac foto v galérii pod článkom
|
Zo Zborova sa presunieme na vojnový cintorín vo Vyšnom Mirošove, kde pôsobí početnejšia skupina brigádnikov. Tu už nachádzame 19 ľudí, troch vedúcich a 16 brigádnikov – 14 nemeckých študentov a dve Slovenky, študentky nemčiny z Prešovskej univerzity v Prešove.
Ide o cintorín z prvej svetovej vojny, na ktorom sú pochovaní vojaci rôznych krajín, ale medzi nimi sa nachádza aj 210 Nemcov. Tu síce Nemci nevybudovali zvonicu, aby sa priblížili regionálnej kultúre, ako na cintoríne v Zborove, miesto však oplotili a vyčistili od nánosov buriny, takže hoci cintorín pôsobí skromnejšie, ako ten v Zborove, vďaka práci brigádnikov sa stal ozajstným pietnym miestom. Jeden z vedúcich tunajších brigádnikov, Hubert Gobs, učiteľ práce s drevom, vysvetľuje, prečo sa toľko mladých ľudí z Nemecka zapája do tejto činnosti: „Keď žiaci pracujú na hroboch, všímajú si, že mnohí vojaci zomreli veľmi mladí, v ich veku. Tu majú tú pravú, živú skúsenosť s históriou. Celkovo pôsobí v Nemecku, v rámci rôznych škôl a organizácií asi 50 skupín brigádnikov, ktorí renovujú vojnové hroby nemeckých vojakov po celej Európe. Okrem nich renovujú vojnové hroby aj nemeckí vojaci. Tento projekt by však nemohol byť realizovaný bez pomoci Volksbundu, ktorý hradí podstatnú časť nákladov.“
Trojica brigádnikov, ktorá práve natiera plot svorne dodáva, že práca na obnove vojnových hrobov im zmenila život.
„Je to ten najdôležitejší zážitok, ktorý som v živote mal,“ vyznáva sa dvadsaťdvaročný Michael, „Moja minulosť nebola veľmi dobrá, ale vďaka tomuto zážitku milujem život a pociťujem zodpovednosť vrátiť niečo tomuto svetu aspoň takýmto spôsobom. Myslím, že do Nemecka prídem ako nový človek.“
Späť na tému O cintorínoch
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 12 fotografií
