Vojnový cintorín

13.11.2020

O pamiatke na obete prvej svetovej vojny

11.11. o 11°° sa po celom svete rozozvučali zvony na pamiatku ukončenia prvej svetovej vojny. Dnes si tento deň pripomíname ako Deň vojnových veteránov. Jeho symbolom je kvet červeného maku, ktorý použil vo svojej básni John McCrae, vojnový chirurg (1872-1918). Báseň nesie názov In Flanders Fields (Na flámskych poliach)

Na Slovensku je 23 316 vojnových hrobov z I. svetovej vojny. Počas nej celkovo prišlo o život na našom území 65 900 vojakov.

„Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Nachádzal sa neďaleko lazaretnej nemocnice, v ktorej zomierali zranení vojaci na následky zranení a chorôb. Aj toto pohrebisko bolo vo veľmi zlom stave. Trápili ho náletové rastliny a taktiež bezdomovci, ktorí sa ubytovali v neďalekých bunkroch a devastovali okolie.


Ministerstvo vnútra SR dalo v roku 2005 na obnovu pohrebiska základný príspevok milión korún. Kľúčovú časť rekonštrukcie však pokryl bratislavský magistrát, ktorý obnovu zabezpečil do dnešnej podoby. V tomto prípade môžeme hovoriť o rekonštrukcii, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys ako aj zeleň“
, hovorí Jana Králová z Oddelenia vnútorných vecí a vojnových memoárov zo Sekcie verejnej správy na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky.

Na vojnovom cintoríne v bratislavskej Petržalke – Kopčanoch, ktorý vznikol v priebehu I. svetovej vojny ako doplnok vojenského lazaretu, je pochovaných 331 obetí týchto národností:
• československej 122
• maďarskej 53
• juhoslovanskej 51
• rumunskej 43
• rakúskej 16
• ruskej 15
• talianskej 11
• poľskej 11
• nemeckej 3
• neidentifikovanej 6

Môžete prezradiť, kde sa nachádzajú hroby napríklad tureckých vojakov, ktorých v Kopčanoch nenájdeme?
„Štyri turecké vojnové hroby, ktoré sú dokonca identifikovateľné podľa náhrobku, je možné nájsť na zachovalom vojenskom cintoríne v Nitre v časti Mlynárce. Ďalších dvadsať tureckých vojakov je pochovaných na verejných cintorínoch v Nitre. V priebehu normalizácie totiž vojnové cintoríny z I. svetovej vojny nemali až takú vážnosť, a tak okolo nich začali vznikať civilné hroby. Niektorí padlí moslimského vierovyznania, medzi nimi aj tureckí vojaci, sú pochovaní aj na cintoríne v Trenčíne, ktorý sa však nachádza vo vojenskom objekte, kde nie je verejný prístup“, dodáva Jana Králova.
 
turecke vrakuna_7236
Dnes sa už nachádza na cintoríne v Bratislave Vrakuni pamätník tureckým vojakom, obetiam prvej svetovej vojny. Foto pavel ondera

Dnes sa už nachádza na cintoríne v Bratislave Vrakuni pamätník tureckým vojakom, obetiam prvej svetovej vojny. Na tabuli umiestnenej na hlavnom ihlane sa spomínajú hrdinskí tureckí vojaci, príslušníci XV. armádneho zboru, ktorý vyslala Osmanská ríša na pomoc Rakúsku – Uhorsku a Nemecku. Vojaci padli na Haličskom fronte (august 1916 až september 1917).

Hrôzy vojen, ktoré prebiehali v minulosti a po ktorých zostali v zemi milióny zbytočných obetí dnes pripomínajú menšie či väčšie pamätníky po celom svete. Mali by byť pre nás výstrahou, mementom, aby sa už nikdy neopakovalo zlo, ktoré každá vojna prináša rodinám, matkám, otcom, pozostalým.



Vojenský cintorín Kopčany - fakty

Dopady prvej svetovej vojny
Na konci vojny bolo 7 940 000 mŕtvych. 19 536 000 zranených a 6 490 500 vojnových zajatcov. Na začiatku vojny rukovali muži vo veku 21 až 23 rokov. Neskôr už bojovali aj mladší (17-18 roční) aj starší ako 50 rokov. Slovenských vojakov bolo cca 400 tisíc. Z nich na fronte padlo viac ako 69 tisíc.

Po skončení prvej svetovej vojny vyzeral svet celkom inak. 19. novembra 1918 abdikoval nemecký cisár Wilhelm, 11. novembra sa vzdal trónu cisár Karol (rakúsko – uhorsko), 15. marca 1917 sa vzdal trónu ruský cisár Mikuláš II. Ktorého s celou rodinou 6. júla zavraždili boľševici. Francúzsko získalo nemecké územie Alsasko – Lotrinsko, Dánsko získalo Šlezvicko, časť Poznane, Sliezska a západného Pruska sa stali súčasťou Poľska. Habsburská ríša bola v troskách a na nich vzniklo Maďarsko, Československo, Juhoslávia, ktorej súčasťou sa stalo Srbsko. Sedmohradsko sa stalo súčasťou Rumunska, Besarábia bola odstúpená Rusku, od ktorého sa osamostatnili Pobaltské krajiny, Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Vojenský cintorín v rakúsko – slovenskom pohraničí časť Kopčany bol súčasťou vojenského lazaretu v Kitsee pre ranených vojakov rakúsko – uhorskej monarchie. Po skončení vojny bol prvýkrát pietne upravený v roku 1922. Z tohto obdobia sa nachádzajú náčrty cintorína vo VHÚ. V čase prvej Československej republiky sa tu konali 1. novembra pietne spomienky a bohoslužby. Do roku 1990 sa cintorín nachádzal v prísne stráženom pohraničnom pásme, v zóne železnej opony. Až do roku 2008 sa o jeho obnovu nik nezaujímal, napokon bratislavský magistrát uvoľnil zo svojho rozpočtu 615 tisíc eur a na základe projektu Márie Baníkovej, Imricha Puškára a sadovníckej úpravy Kataríny Serbínovej dostal cintorín dnešnú podobu. Hroby sú rozdelené do jednotlivých sektorov. Pri každom je centrálny náhrobník so zoznamom obsahujúcim meno, dátum a miesto narodenia, dátum úmrtia, národnosť a zaradenie v armáde (pešiak, jáger, domobranec, delostrelec, jazdec, strelec, dragún, železničiar). Nie všetky hrobové miesta obsahujú tieto údaje. Vojna býva k presným záznamom málo prajná.

Tieto informácie sa nachádzajú priamo na cintoríne.



Pozrite si fotografie v priloženej fotoprílohe.

Text (internet), fotografie Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované na portáli SP net 11. 2020
 
Podporte náš článok

Dnes je: 01.12.2020

Meniny má: Edmund

Mapa členov - sidebar
Inzercia
06.11.2020

Očakávané výstavy, akcie

Zobraziť viac >
31.07.2019

Pohrebné vozidlo Mercedes

Zobraziť viac >
19.06.2019

Miesto pre vašu inzerciu

Zobraziť viac >

sapaks
sutaz vo vykope
EFFS
slovak funeral