§ 30 ods. 2 zákona č. 131/2010 Z. z.
Ak do 96 hodín od úmrtia nikto nezabezpečí pochovanie alebo ak sa nezistila totožnosť mŕtveho do siedmich dní od úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu; ak nie je známe miesto úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, v ktorej katastrálnom území sa ľudské pozostatky našli.
Až na niekoľko tisícok eur sa môže v mestách vyšplhať ročný účet za sociálne pohreby. Ak zosnulý nemá žiadneho príbuzného, ktorý by sa po jeho smrti zhostil úlohy usporiadať mu pohreb, alebo jeho blízki nemajú na to potrebné peniaze, mesto sa o neho musí postarať. Prikazuje mu to Zákon o pohrebníctve.
Pozreli sme sa do piatich vybraných krajských miest a zisťovali, koľko takýchto pohrebov ročne majú a aké sú ich finančné náklady s tým spojené.
Nitra
Ako hovorí Andrej Jančovič z útvaru propagácie a cestovného ruchu na Mestskom úrade v Nitre, v meste sídli Fakultná nemocnica, hospic a iné zariadenia poskytovateľov sociálnych služieb nielen pre obyvateľov mesta Nitry. „Veľakrát sa stane, že chorého bezdomovca privezú do nemocnice alebo hospicu, kde zomrie. Mesto či obec ho musí pochovať na vlastné náklady." Riešením by podľa neho bola zmena v zákone. Pochovávanie by mala zabezpečiť obec podľa miesta posledného trvalého bydliska zomrelého, prípadne riešiť formou refundácie nákladov. „Vzniknuté náklady vymáhame cez dedičské konania. Nie sme zástancami splácania pohrebu. Stalo sa nám, že pohreb zabezpečilo mesto, pretože príbuzní odmietli zosnulého pochovať, ale keď prišlo k dedičskému konaniu a zistili, že zostalo nejaké dedičstvo (byt, peniaze...), tak rýchlo zaplatili mestu pohrebné náklady,“ objasňuje Jančovič. Splátku pohrebných nákladov umožnia v prípade, keď o to pozostalí požiadajú písomne a s odôvodnením, prečo nezabezpečili pohreb. Správca cintorína označí miesto uloženia Trenčín
Hovorkyňa mesta Trenčín, Erika Ságová spresňuje, že jeden sociálny pohreb v priemere stojí mesto 335 eur. „Všetko však závisí od druhu pohrebu a od toho, či je telo uložené do zeme alebo je spopolnené. Záleží to aj od okolnosti smrti zosnulého. Najviac sociálnych pohrebov je v období jesene a zimy, kedy najviac trpia ľudia bez domova.“ Sociálne pohreby sa však týkajú i ľudí, ktorí žijú v opatrovateľských zariadeniach, nemajú žiadnych príbuzných a ich finančná situácia im nedovoľuje odložiť si peniaze na zaplatenie nákladov spojených s pohrebnými službami.
„Sociálnych pohrebov pribúda pre zlú sociálnu a ekonomickú situáciu ľudí, ktorí majú problémy s nákladmi na život. Financie na pohreb im nezostávajú. Istú úlohu zohráva aj nezáujem pozostalých podieľať sa na finančných nákladoch spojených s pohrebnými službami, alebo aj pre zlé dôchodkové zabezpečenie v starobe,“ tvrdí hovorkyňa. Nemalý problém má mesto tiež s vymáhaním peňazí za sociálne pohreby. Mestu sa vrátili financie na pohrebné služby za uplynulé tri roky iba v troch prípadoch, aj to iba preto, že išlo o korektných príbuzných. „Vždy ide o nepriamych príbuzných, preto mesto nemá dosah na vymáhanie pohľadávok. V dedičskom konaní nie je čo zdediť a príbuzní sa dedičstva vzdajú“
Žilina
Pochovanie sociálne odkázaných ľudí zabezpečuje mesto na základe písomnej výzvy Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline alebo Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska. „Po zistení všetkých podstatných náležitostí o zosnulom potrebných k pochovaniu, objednáme služby spojené s pochovaním. Pochovanie zomrelých zabezpečujeme formou spopolnenia. V prípade zomrelej osoby, u ktorej nebola zistená totožnosť nemôžu byť telesné pozostatky spopolnené, musia byť uložené do zeme,“ objasňuje Pavol Čorba hovorca mesta Žilina.
Po spopolnení ľudských pozostatkov urna zostáva u prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorá zabezpečovala služby spojené s pohrebom. V prípade zistenia a dokázania totožnosti príbuzných, títo si môžu urnu do jedného roka prevziať. Po roku sa ukladá urna do spoločného hrobu. „Jeden pohreb v roku 2013 stojí mesto 385,59 eur. Každé nahlásenie úmrtia je náročné z dôvodu zisťovania možných príbuzných zomrelého, nakoľko oznamovateľ o úmrtí mestu neposkytne žiadne základné informácie o zomrelom. Mnohokrát sa stalo, že príbuzní nemali vedomosť o úmrtí svojho blízkeho a až na základe našej informácie zabezpečili pochovanie na vlastné náklady,“ tvrdí hovorca. Mesto sa zúčastňuje dedičského konania, pri ktorom si uplatňuje finančné náklady spojené so zabezpečením pohrebu zomrelého. Za posledné tri roky sa im náklady vrátili v dvoch prípadoch.
Pôžičky ani iné formy splácania pohrebu nie sú možné. „Pozostalý, ktorý spĺňa podmienky poskytnutia jednorazovej dávky v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, môže formou žiadosti a na základe predloženia uhradenej faktúry požiadať o časť nákladov spojených s pohrebom zomrelého,“ uzatvára Pavol Čorba.
Prešov
Jeden sociálny pohreb bez obradu (pochovanie) stojí mesto 330 eur, kremácia bez obradu 300 eur. Potvrdila to Jana Jurčišinová, hovorkyňa mesta Prešov. „Kremácia bez obradu zahŕňa: zvoz z patológie, rakvu, chladničku, kremáciu, matriku a odvoz do krematória v Košiciach. Pochovanie bez obradu zahŕňa: zvoz z patológie, rakvu, chladničku, matriku, výkop, spustenie a kríž.“ Mesto Prešov si v minulom roku uplatnilo na Okresnom súde v Prešove pohľadávky za rok 2012 aj za predchádzajúce roky. „Do dedičského konania sa neprihlasujeme, ale tieto pohľadávky vymáhame inou cestou. V roku 2012 sme mali 11 výziev na pochovanie zosnulého. Z toho sa ku zosnulému na náš apel a výzvu prihlásilo sedem rodín. Teda sedem pohrebov robili rodiny po našej výzve a štyri robilo mesto. Z týchto štyroch sme mali uhradený zatiaľ jeden pohreb,“ dodáva hovorkyňa. Hroby ľudí bez pozostalých Banská Bystrica
Martina Kanisová, hovorkyňa primátora mesta Banská Bystrica objasňuje, že jeden sociálny pohreb stojí mesto približne 255,28 eur. „V tejto sume je zahrnutá kremácia 138,76 eur, pohrebné služby v najnižšej cenovej relácii 116,52 eur bez obradu (rakva bezobradová, doprava, príprava rakvy). V cene za pohrebné služby nie je zahrnuté použitie chladiaceho zariadenia. Táto suma sa mení podľa počtu dní chladenia, a vo väčšine prípadov sa neúčtuje vôbec.“ Za jeden deň použitia chladiaceho zariadenia sa účtuje 9,41 eur. Pokiaľ ide o sociálne pohreby v budúcnosti, je podľa Martiny Kanisovej predpoklad, že takýchto pohrebov bude, pravdepodobne, pribúdať. „Je to úzko spojené s nepriaznivou sociálnou situáciou pozostalých, od ich platobnej neschopnosti a neochoty pochovať svojho zosnulého.“ Náhradu trov si mesto uplatňuje v dedičskom konaní. Väčšinou ide o zosnulých, ktorí nezanechali žiadny majetok. „Mestu sa len v jednom prípade podarilo v rámci dedičského konania vymôcť trovy z pochovania zosnulého v roku 2009, ale dodnes nie sú peniaze poukázané. Tieto konania sú veľmi zdĺhavé,“ tvrdí hovorkyňa.
