História národa

30.09.2013

Návšteva na Národnom cintoríne

Boli sme na Národnom cintoríne v Martine, ktorý je miestom odpočinku vyše 300 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života. V prvej časti vám predstavujeme miesta posledného odpočinku troch významných slovenských spisovateľov: Janka Kráľa, Svetozára Hurbana Vajanského a Martina Kukučína.

Národný cintorín, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa nachádza v centre Martina na Sklabinskej ulici. Celonárodný význam získal v 2. polovici 19. storočia v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovenska a starostlivosť o cintorín bola zverená Matici slovenskej. Martinský cintorín bol pôvodne založený koncom 18. storočia ako mestský cintorín. Dokument z roku 1785, ktorý hovorí o súpise cintorínov a krýpt pripomínal, že cintorín bol založený v roku 1780. Prvým Martinčanom, ktorý bol na pohrebisku pochovaný, bol Ján Lauček. Cintorín slúžil aj pre obyvateľov priľahlých obcí Jahodníky, Tomčany a Dolina (dnes už mestské časti). Pohrebisko viackrát rozširovali. V roku 1912 dosiahol výmeru 23 589 m2.  Cintorín dnes tvoria dve parcely. Jeho plochu rozdeľujú hlavné uličky do šiestich blokov. Na pohrebisku sú hroby a umelecky cenné náhrobné objekty.


martin_0115Martin Kukučín (*17. máj 1860 – † 21. máj 1928)
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, slovenský dramatik a publicista, bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu a zakladateľom modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín. Nakoľko zomrel v Chorvátsku, dočasne ho pochovali v Záhrebe. Neskôr boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou Na hradskej ceste. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom Dom v stráni založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka. Aj keď Kukučín kritizuje spoločenské pomery a jeho pohľad na obyčajného človeka je často úsmevný, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

martin_0119Janko Kráľ (*24. apríl 1822 – † 23. máj 1876)
Janko Kráľ bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie. Bol pochovaný na cintoríne v Zlatých Moravciach. V súčasnosti nie je možné pre nedostatočné označenie s určitosťou zistiť miesto, kde sa nachádzajú jeho telesné pozostatky. Po vysťahovaní Kráľovej rodiny zo Zlatých Moraviec, po desaťročia na hrob nik nechodil. Janko Kráľ má preto symbolický hrob na Národnom cintoríne v Martine. Jeho sochy sú taktiež umiestnené v Liptovskom Mikuláši a v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke. Janko Kráľ má aj pamätnú tabuľu na budove v Lučenci, kde v roku 1850 pôsobil, a taktiež na radnici v Šahách. Jeho busta je aj v Kulpíne v srbskej Vojvodine, nakoľko v lete v roku 1846 tu učil deti pravoslávneho biskupa Jovu a dcéry zemana Djordja Stratimiroviča. Meno Janka Kráľa sa nachádza aj na pamätnej doske bývalých študentov Evanjelického lýcea v Bratislave z roku 1842.

martin_0123Svetozár Hurban Vajanský (*16. január 1847 – † 17. august 1916)
Pamätáme si ho ako slovenského spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a politika. Na začiatku 80. rokov 19. storočia sa stáva jedným z vedúcich predstaviteľov nastupujúcej generácie realistických spisovateľov. Bol najstarším synom prozaika Jozefa Miloslava Hurbana, čo malo vplyv na formovanie jeho vnútorného sveta. Chodil na gymnázium v Modre, Těšíne, Stendale pri Berlíne a v Banskej Bystrici, kde aj maturoval. Právo študoval v Bratislave a v Pešti. Pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a v Liptovskom Mikuláši. Už v mladom veku sa pokúšal o vlastnú básnickú tvorbu. S vojskom Rakúsko-uhorskej armády sa zúčastnil na okupácii slovanskej Bosny a Hercegoviny, čo spôsobilo zlom v jeho literárnej činnosti. Po návrate sa usadil v Martine. Bol činný ako spisovateľ, redaktor, literárny historik a kritik, prekladateľ, novinár a politik.
 
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
 


Späť na tému Z histórie

 

Podporte náš článok