Pomáhajú živým, s pietou vrátia domov nebohých

15.06.2015

Návšteva Leteckého útvaru MV SR

 Úmrtie príbuzného v zahraničí je tragédia, ktorá poznačí pozostalých dvojnásobne, pretože práve v čase najintenzívnejšie preciťovaného smútku musia pozostalí absolvovať zložitú administratívu procedúru, pokiaľ chcú svojho blízkeho pochovať vo vlasti. Prevoz pozostatkov zosnulého (či už po ceste alebo letecky komerčnou dopravnou spoločnosťou) má svoje pravidlá, ktoré zakotvujú medzinárodné dohody, určujúce všeobecné podmienky.

V podmienkach štátov Európskej únie bola Dohoda o prevoze tiel zosnulých ratifikovaná a nadobudla účinnosť vo februári 2012. Napriek tomu pretrvávajú aj v štátoch, ktoré podpísali dohodu, mnohé rozdiely v náležitostiach, požadovaných pri udeľovaní súhlasu na prevoz tela a nikdy sa nezaobídu bez súčinnosti rodiny zosnulého s príslušnými zastupiteľskými úradmi. Podobne aj náš štát zasa stanovuje podmienky pre prevoz telesných pozostatkov na územie SR. Okrem administratívnej náročnosti je takáto – cestná alebo letecká – preprava pre rodinu finančne veľmi nákladná, pokiaľ nemal ich príbuzný v zahraničí uzatvorenú komplexnú poistku liečebných nákladov.

riaditel_letka_MV_SR
Riaditeľ Leteckého útvaru MV SR
Ing. Dalimír Pišťanský, PhD.
S účasťou štátu
Predsa však sú aj prípady hodné osobitného zreteľa, kedy najväčšiu záťaž za všetky administratívne procedúry i nemalú časť nákladov preberá na seba štát a takýto prístup dodržiavajú v zásade všetky krajiny, ktoré si uvedomujú svoju zodpovednosť za bezpečnosť občanov v zahraničí – obzvlášť v prípadoch, keď zosnulý občan nejakým spôsobom reprezentoval v zahraničí svoju domovinu alebo existujú  iné, najmä humanitárne dôvody.

Zaujímali sme sa, ako tento proces funguje v praxi, a tak sme navštívili Letecký útvar Ministerstva vnútra SR, ktorý má za 53 rokov svojej existencie bohaté skúsenosti nielen s leteckou prepravou ústavných činiteľov a iných osôb v štátnom záujme, ale neraz sú posádky vysielané aj na mimoriadne akcie, aby prepravili slovenských občanov do bezpečia, v tých smutnejších prípadoch sú poverení prepravou telesných pozostatkov slovenských občanov.

„Nie sme tu na to, aby sme boli na prvých stránkach novín,“ podotkol riaditeľ Leteckého útvaru MV SR Ing. Dalimír Pišťanský, PhD. „Medzi naše úlohy však patrí aj to, aby sme našich občanov, ktorí sa nachádzajú v nebezpečí, v najhoršom prípade prípadne ich telesné pozostatky so všetkými poctami a pietou priviezli späť do vlasti.“  Pomyselná historická kronika života útvaru je bohatá na podobné udalosti, hoci radšej spomínajú na väčší počet letov, keď dostali do bezpečia našich občanov napr. pri evakuácii niektorých ambasád vo svete v prípade vojnového konfliktu, pri živelných pohromách či iných nešťastiach. Mnohé akcie sa uskutočnili v chránenom režime a nie je možné o nich rozprávať, veľa z nich však zaujalo miesto aj na prvých stránkach novín či vo vysielaní.
 
kpt.-Ing
Kpt. Ing. Jozef Belák, pilot lietadla
Tam, kde je vojna...
Z posledných rokov spomeňme veľmi smutnú prepravu telesných pozostatkov fenomenálneho slovenského hokejistu Pavla Demitru do vlasti 11. septembra 2011 z ruského Jaroslavlu do Bratislavy a potom vrtuľníkom aj ďalej,  do Trenčína.
 
Na neveselé udalosti tohto druhu bol bohatý najmä rok 2013
V noci z 22. na 23. júna teroristi chladnokrvne zastrelili jedenásť ľudí v horolezeckom tábore pod himalájskou horou Nanga Parbat. Medzi nimi boli aj príslušník Horskej záchrannej služby Peter Šperka a ďalší slovenský horolezec Anton Dobeš. Pakistanské lietadlo ich priviezlo na Ukrajinu, kde sa však pokazilo a ďalšiu prepravu do vlasti už zabezpečil špeciál Ministerstva vnútra MV SR. Nedlho na to, 9. júla 2013 na strážnej veži slovenskej misie v Kandahare guľkou afganského strelca zahynul slovenský vojak, čatár Daniel Kavuliak. Prepravu jeho tela takisto zabezpečil Letecký útvar MV SR. V závere roka, 27. decembra 2013  pri bombovom útoku na konvoj spojeneckých áut v Kábule zahynuli príslušníci Ozbrojených síl SR nadporučík Edmund Makovník a rotný Patrik Fraštia. K útoku sa prihlásil Taliban, okrem dvoch Slovákov explóziu neprežil  americký dôstojník, kapitán letectva David Lyon. Poslednú cestu tiel slovenských vojakov z americkej vojenskej základne Ramstein v Nemecku na Slovensko realizoval Letecký útvar MV SR. Oveľa príjemnejšie, hovoria príslušníci Leteckého útvaru MV SR, sú prípady, kedy môžeme pomôcť živým, doviezť domov ľudí v ohrození. Známy je trebárs prípad slovenských paraglidistov, ktorých zadržali v Iráne pre podozrenie zo špionáže. Po veľkom úsilí našich diplomatov ich Iránci prepustili z väzenia a domov ich čo najskôr dostal špeciál Leteckého útvaru MV SR.

IMG_2168
Kokpit vládneho špeciálu TU-154M. Tento stroj s označením OM-BYR je odstavený na letisku v Bratislave a v súčasnosti nelieta. Foto Pavel Ondera
Zohratá partia
Znie to jednoducho, v skutočnosti je každý uskutočnený let výsledkom veľmi intenzívneho úsilia zohratého tímu ľudí z Leteckého útvaru MV SR pri jeho zabezpečení. Rozprával nám o ňom pozemný navigátor Ing. Andrej Kokodič, ktorý má vlastne aj viac názvov svojej pracovnej činnosti, hovoria mu aj plánovač či dispečer - pretože naozaj zabezpečuje všeličo. Plánuje lety, vybavuje súhlasy prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí, ale aj priamo žiada o rôzne povolenia na prelet cez rôzne štáty, pričom v rôznych štátoch majú rôzne podmienky, sú potrebné rôzne dokumenty. Osobitné predpisy, ako sme už spomenuli, platia v prípade prevozu tiel nebohých. „Keď napr. plánujete let do Bagdadu, potrebujete súhlasy od Rumunov, Maďarov, Bulharov i Turkov, pretože Sýriu už radšej obchádzame. Podobne do Ruska letíme radšej tak, že obídeme Ukrajinu, pretože s nimi nie sú dobré skúsenosti, to však znamená, že musíme pri plánovaní trasy osloviť viac štátov. Nie je to jednoduché a niekedy to trvá dlhšie, ako predpokladáme, a nevieme ovplyvniť výsledok. Ak je to potrebné, skúšame náhradnú trasu,“ vysvetľuje.  „Myslím si, že je povinnosťou štátu, a vlastne aj vecou prestíže, aby sa postaral o svojich občanov, ktorí sa za hranicami dostanú do ťažkostí. Je to naša práca, niekedy smutná, najmä keď letia s nami aj príbuzní po telo nebohého, ale našou úlohou je v každom prípade zabezpečiť let čo najrýchlejšie a bezpečne tam i späť,“ hovorí pilot lietadla kpt. Ing. Jozef Belák. „Lietame pre pozostatky ľudí, ktorí si zaslúžia najvyššie uznanie a viackrát som bol aj priamo na letisku svedkom veľmi dôstojných prejavov pocty mŕtvym. Na nemeckej základni Ramstein, kde sme boli pre telá slovenských vojakov, na mňa rovnako urobil veľký dojem ceremoniál, ktorí priamo pri lietadle usporiadali Američania aj pre našich príslušníkov.“

„Špecifickí“ pasažieri
V praxi letky MV SR sú, samozrejme, častejšie lety so živými pasažiermi – hoci neraz „špecifickými“. Aj pre našich pilotov je trebárs zážitok, keď do rúk slovenskej spravodlivosti dopravia dlhé roky hľadaného zločinca. A je ich povinnosť prepraviť späť pod dozorom polície aj skupiny utečencov, ktorí nelegálne prekročili naše hranice, ale nesplnili podmienky na udelenie azylu a Migračný úrad MV SR ich v zmysle medzinárodných dohôd vráti, odkiaľ prišli.

Osádky vrtuľníkov zasa pociťujú radosť, keď sa im podarí prispieť k nájdeniu strateného dieťaťa hlboko v lese, pomôžu pri hasení lesných požiarov najmä vďaka využívaniu tzv. bambi vakov,  alebo ich Horská záchranná služba požiada o záchranu ťažko zraneného turistu v neprístupnom horskom teréne, ktorý by inak neprežil noc a operácia sa im podarí. Vtedy ich práca naplní radosťou, ktorá potlačí problémy.

Reportáž pripravil Mgr. Peter Ondera, foto Letka MV SR a Pavel Ondera © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP IV. 2014

Späť na tému Profesionáli

Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalšie 3 fotografie
Podporte náš článok
Fotogaléria k článku