Na Slovensku je cirkevných pohrebov až 80 percent!
V Slovenskej republike v roku 2011 podľa Štatistického úradu zomrelo 51 903 osôb. Z nich bolo podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska CSILic. Jozefa Kováčika 37 564 katolíckych a podľa tajomníka pre vzdelávanie a misiu Generálneho biskupského úradu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Mgr. Štefana Kissa 4 106 evanjelických pohrebov. Cirkevných predstaviteľov sme sa pýtali, či za posledné roky nastali zmeny v pohrebných obradoch, respektíve v smútočnej hudbe.
Komu je určený cirkevný pohreb a komu naopak nie? Môže byť rozlúčka umožnená osobe, ktorá nebola pokrstená?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Pohrebné obrady sa v Katolíckej cirkvi vysluhujú pre pokrstených katolíkov. Výnimkou sú katechumeni, ktorí sa pred smrťou pripravovali na krst, alebo malé deti, ktoré rodičia mali v úmysle dať pokrstiť, ale nestihli to. Pokrsteným, ktorí sú členmi niektorej nekatolíckej cirkvi alebo nekatolíckeho ekleziálneho spoločenstva, sa môžu podľa rozumného úsudku miestneho ordinára udeliť cirkevné pohrebné obrady, ak nie je zrejmá ich opačná vôľa a len vtedy, keď vlastný vysluhujúci nemôže byť prítomný.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Pri podobných otázkach si musíme vždy uvedomiť podstatu evanjelického pohrebu, ako ju chápe evanjelická cirkev. Subjektom, ktorý vykonáva pohreb, je cirkevný zbor, ktorý vykonáva pohreb prostredníctvom svojho farára. Cirkevný zbor takto pochováva svojich členov, z čoho vyplýva, že pohreb možno vykonať každému členovi Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Evanjelický farár môže pochovať aj kresťana neevanjelika, ak si to praje jeho rodina, resp. aj nepokrsteného, vzhľadom na pastorálnu starostlivosť o pozostalú rodinu, ktorá túži počuť slová útechy.
Je možné vykonať cirkevný pohreb u detí, ktoré sa narodili mŕtve, alebo u detí, ktoré umreli skôr, ako ich rodičia stihli dať pokrstiť?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Áno.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Žiaľ, aj takéto prípady sa stávajú. Evanjelická cirkev zarmúteným rodičom určite neodmietne pohrebnú rozlúčku.
Môže mať cirkevný pohreb masový vrah, ktorý bol pokrstený? Je v tomto prípade rovnaký obrad?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Pohrebné obrady pamätajú na rôzne okolnosti smrti i prežívania viery. Pokiaľ človek za života nemanifestoval verejne svoj odpor voči Cirkvi, alebo si výslovne neželal mať cirkevný obrad, je umožnené mať pohreb podľa katolíckeho obradu. Pohreb nie je sviatosťou, je to forma modlitby a prosby za zomrelého. Cirkev vyhlasuje ľudí za svätých, ktorí sú podľa nej spasení. Nikdy v dejinách však o nikom nevyhlásila, že je s určitosťou zatratený. Nikdy nevieme, aké sú posledné okamihy života každého človeka a či neprejavil pred smrťou ľútosť.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Evanjelická cirkev nepozná dôvod, pre ktorý by svojmu členovi odmietla pohreb. Aj vrahovia sú pochovávaní. Po liturgickej stránke nie je pohreb vraha iný ako pohreb ostatných členov cirkvi, vyžaduje si však diferencovaný výber piesní a osobitnú prípravu farára. Obsah pohrebnej rozlúčky (výber piesní, biblických textov i kázeň) sa prispôsobí tejto situácii, ostatne tak, ako je to pri každom pohrebe, kde obsahovo rozlišujeme, či pochovávame človeka mladého, alebo starého, dlhodobo chorého, či náhle zosnulého.
Ako majú postupovať pozostalí, keď chcú pre zomrelého vykonať cirkevný pohreb?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Je potrebné navštíviť príslušný farský úrad v mieste posledného trvalého pobytu zomrelého, alebo vo farnosti, kde bude pochovaný.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Musia navštíviť príslušný farský úrad Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Svojho farára požiadajú o pohreb a on im poskytne všetky potrebné informácie. Rodina by mala na farský úrad prísť osobne (pohreb by nemali vybavovať pohrebné služby). So sebou prinesú List o prehliadke mŕtveho. Farár so zarmútenými urobí duchovný pastorálny rozhovor, dohodne potrebné podrobnosti a napokon vykoná pohreb.
Zmenil sa v niečom cirkevný pohreb na Slovensku za posledné roky?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Liturgické obrady, vrátane pohrebných obradov, prešli väčšou zmenou čo do formy po II. Vatikánskom koncile. Na Slovensku vyšiel prednedávnom obnovený a rozšírený obrad. Ten pamätá na širšiu paletu výberu jednotlivých foriem.
[ Mgr. Štefan Kiss ] V zásade nie. Jedinou zmenou je asi skutočnosť, že kým v minulosti sme poznali skrátenú podobu pohrebu práve pre samovrahov či vrahov, dnes je už táto prax minulosťou.
Sú nejaké zvyky, respektíve iné špecifiká v cirkevnom pohrebe v závislostí od jednotlivých diecéz?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Katolícka cirkev má spoločné pohrebné obrady.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku má pevne stanovený poriadok pohrebu, ktorý sa dodržiava na celom území Slovenska. V jednotlivých mestách či regiónoch sa môžu vyskytnúť mierne odlišnosti, netýkajú sa však samotného pohrebného aktu, ale skôr iných sprievodných prvkov, ako je miesto konania (niekde sú to domy smútku, inde priamo chrámy), spôsob kondolencie, kary a pod.
Aký názor majú cirkevní predstavitelia na ľudovú a modernú hudbu na poslednej rozlúčke?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Samotné pohrebné obrady Katolíckej cirkvi sú bohaté na texty i piesne privádzajúce ľudí k modlitbe v nádeji. Ak ide o inú, ako liturgickú hudbu, tá zvyčajne odznieva po ukončení cirkevného obradu.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Ako som už povedal, podoba evanjelického pohrebu je pevne daná. Pri pohrebnej rozlúčke vlastne vykonávame služby Božie, ktorých poriadok zahŕňa piesne a liturgické časti. Nie je tu teda priestor na hudobné vsuvky. Prípustné sú skôr slovné rozlúčky tretích strán (zamestnávatelia, spolky a pod.). Tým nechcem povedať, že hudobná vsuvka na pohrebe nie je prípustná. Je však možná len po dohovore s konkrétnym farárom a je na jeho zvážení, či takúto vsuvku povolí, alebo nie.
V posledných rokoch najmä známe osobnosti prichádzajú na posledné rozlúčky so slnečnými okuliarmi a v inom ako tmavom oblečení. Aké je odporúčané oblečenie na cirkevných pohreboch?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Forma a farba oblečenia sa líši od kontinentov i krajín. Slovenský zvyk čierneho oblečenia má v sebe hlbokú ľudskú múdrosť, že i navonok vyjadrujeme to, čo vo vnútri cítime. Je to dobré i z pohľadu taktnosti iných ľudí, ktorí vedia prirodzene a citlivo reagovať, ak vidia, že človek prežíva smútok.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Pohreb je jednak chvíľa poslednej rozlúčky, jednak je to pre veriaceho človeka bohoslužobná príležitosť. Oba tieto dôvody vedú účastníka k tomu, aby sa obliekol primerane – teda pietne a slušne.
V poslednom období sa na posledných rozlúčkach s obeťami tragédií a rôznych nešťastí zúčastňujú aj novinári a fotografi. Je morálne, aby médiá zverejňovali akýkoľvek záznam z pohrebu?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Vždy opakujem študentom žurnalistiky, aby si predstavili v takýchto chvíľach svojich najbližších. Úcta k mŕtvemu ľudskému telu i bolesti príbuzných by mala byť súčasťou taktu a slušného vychovania, ak nie viery. Pohrebné obrady sa dajú aj mediálne prezentovať s úctou voči zomrelému i pozostalým.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Je to citlivá otázka. Myslím si, že je výlučne v kompetencii zarmútenej rodiny, aby sa vyjadrila, či si to praje, alebo nie. Cirkevné právo túto otázku nerieši a cirkev s tým nemá problém ani z morálneho hľadiska. Musíme si uvedomiť, že v evanjelickom chápaní pohrebu nie je objektom pohrebu zosnulý, ale zarmútená rodina a prítomní. Farár má úlohu Božím slovom potešiť zarmútených a všetkým zvestovať Božiu milosť a nádej večného života. Z tohto dôvodu cirkvi prítomnosť médií neprekáža (pokiaľ sa správajú slušne a ohľaduplne). Je však aj na danom farárovi, či s prítomnosťou médií súhlasí, alebo nie.
Sú kňazi duchovne pripravovaní nato, aby zvládli takúto vyčerpávajúcu úlohu a zároveň dokázali povzbudiť pozostalých?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Kňaz síce nie je psychiater ani psychológ v pravom zmysle slova, musí však v sebe mať aspoň trochu z nich. Nesmie však zabudnúť, že jeho úlohou je byť nablízku trpiacim s nádejou, ktorú priniesol Boh. Ježiš Kristus zomrel na kríži. Ale hrob zostal prázdny. A na tom sa láme život človeka. Či tomu verí.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Áno. V prvom rade však treba pripomenúť, že psychické vypätie pri pohrebe závisí od toho, ako sa k smrti ako takej staviame. Evanjelický farár nevníma smrť ako definitívnu rozlúčku, ako definitívny koniec, ako nezvratne deštruktívnu udalosť. Takýto postoj človeka vedie k beznádeji. Evanjelický farár vníma smrť ako dočasné rozlúčenie, ako prechod z neraz boľavej časnosti do radostnej večnosti, ako okolnosť, ktorá v mnohých prípadoch s ohľadom na samotného zosnulého je aj pozitívna (rôzne dlhotrvajúce choroby a pod.). Samotná smrť teda nemusí byť hlavným problémom pre psychiku duchovného. Je tu však ešte druhá vec, a to kontakt so zarmútenou rodinou. Rôzni ľudia reagujú na smrť blízkeho rôzne a tu je niekedy naozaj veľmi náročné zvládnuť situáciu a zarmútených potešiť alebo aspoň upokojiť. V tejto oblasti však každý farár v rámci svojho teologického štúdia absolvoval štúdium i prax pastorálnej práce, ktorú potom rokmi činnosti obohacuje. Život však prináša rôzne situácie, a tak sa niekedy aj farár s dlhoročnou praxou môže dostať do ťažkej situácie.
Pochovávanie musí byť psychicky náročné aj pre duchovných. Je stanovené, koľko pohrebov môže kňaz denne vykonávať?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Nie je to stanovené. Zvyčajne sa kňazi vo farnostiach, kde je viacero pohrebov, prestriedajú.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Nie, žiadne normy v tomto smere neexistujú. Vo väčšine prípadov sa však nevyskytne viac ako jeden, maximálne dva pohreby v jednom dni. Výnimkou je niekoľko veľkých miest, kde sa teoreticky môže v jeden deň konať aj viac pohrebov. V týchto miestach však spravidla pôsobí aj viac duchovných, a teda si pohreby môžu rozdeliť.
Aký je v súčasnosti poplatok za vykonanie cirkevného pohrebu? Je stanovený nejaký konkrétny poplatok, alebo nie?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Veriaci môžu dať milodar. Treba však dbať, aby sa pri pohrebných obradoch neuprednostňovali osoby a ani chudobní neboli zbavovaní náležitých pohrebných obradov.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Evanjelická cirkev neúčtuje za cirkevný pohreb žiadny poplatok. Je na samotnej rodine, či sa cirkevnému zboru, ktorý pochoval ich zosnulého, odvďačí milodarom, alebo nie. Tu však treba spomenúť aj skutočnosť, ktorá niekedy spôsobuje nedorozumenie najmä u tých rodín, ktoré majú kontakt s cirkvou veľmi obmedzený. V našej cirkvi je totiž každý člen povinný prispievať na fungovanie cirkevného zboru malým obnosom, ktorý sa nazýva cirkevný príspevok. Nejde o vysoké sumy – priemerne je to 10 eur ročne, pričom táto suma sa v jednotlivých mestách a obciach môže líšiť, nakoľko jej výšku si stanovuje samotný cirkevný zbor. Pre vykonanie pohrebu je však potrebné, aby bol tento cirkevný príspevok za zosnulého vyrovnaný. Ak člen cirkevného zboru pravidelne každý rok uhrádza tento príspevok, nenastane v prípade jeho pohrebu žiadny problém. Ak však člen zboru celé roky nevyhľadal cirkev a ani túto finančnú povinnosť si neplnil, je farár povinný rodinu na to upozorniť a požiadať ju, aby za zosnulého uhradila cirkevný príspevok – spravidla spätne za päť rokov. Pripomínam však, že pri tejto úhrade nejde o poplatok za pohreb, ale o uhradenie dlhu, ktorý zosnulý mal voči svojmu cirkevnému zboru. Samotný pohreb aj v tomto prípade ostáva bezplatným, čo však nevylučuje dobrovoľnú podporu cirkvi formou milodaru.
Komu je určený cirkevný pohreb a komu naopak nie? Môže byť rozlúčka umožnená osobe, ktorá nebola pokrstená?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Pohrebné obrady sa v Katolíckej cirkvi vysluhujú pre pokrstených katolíkov. Výnimkou sú katechumeni, ktorí sa pred smrťou pripravovali na krst, alebo malé deti, ktoré rodičia mali v úmysle dať pokrstiť, ale nestihli to. Pokrsteným, ktorí sú členmi niektorej nekatolíckej cirkvi alebo nekatolíckeho ekleziálneho spoločenstva, sa môžu podľa rozumného úsudku miestneho ordinára udeliť cirkevné pohrebné obrady, ak nie je zrejmá ich opačná vôľa a len vtedy, keď vlastný vysluhujúci nemôže byť prítomný.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Pri podobných otázkach si musíme vždy uvedomiť podstatu evanjelického pohrebu, ako ju chápe evanjelická cirkev. Subjektom, ktorý vykonáva pohreb, je cirkevný zbor, ktorý vykonáva pohreb prostredníctvom svojho farára. Cirkevný zbor takto pochováva svojich členov, z čoho vyplýva, že pohreb možno vykonať každému členovi Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Evanjelický farár môže pochovať aj kresťana neevanjelika, ak si to praje jeho rodina, resp. aj nepokrsteného, vzhľadom na pastorálnu starostlivosť o pozostalú rodinu, ktorá túži počuť slová útechy.
Je možné vykonať cirkevný pohreb u detí, ktoré sa narodili mŕtve, alebo u detí, ktoré umreli skôr, ako ich rodičia stihli dať pokrstiť?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Áno.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Žiaľ, aj takéto prípady sa stávajú. Evanjelická cirkev zarmúteným rodičom určite neodmietne pohrebnú rozlúčku.
 |
|
CSILic. Jozef Kováčik
|
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Pohrebné obrady pamätajú na rôzne okolnosti smrti i prežívania viery. Pokiaľ človek za života nemanifestoval verejne svoj odpor voči Cirkvi, alebo si výslovne neželal mať cirkevný obrad, je umožnené mať pohreb podľa katolíckeho obradu. Pohreb nie je sviatosťou, je to forma modlitby a prosby za zomrelého. Cirkev vyhlasuje ľudí za svätých, ktorí sú podľa nej spasení. Nikdy v dejinách však o nikom nevyhlásila, že je s určitosťou zatratený. Nikdy nevieme, aké sú posledné okamihy života každého človeka a či neprejavil pred smrťou ľútosť.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Evanjelická cirkev nepozná dôvod, pre ktorý by svojmu členovi odmietla pohreb. Aj vrahovia sú pochovávaní. Po liturgickej stránke nie je pohreb vraha iný ako pohreb ostatných členov cirkvi, vyžaduje si však diferencovaný výber piesní a osobitnú prípravu farára. Obsah pohrebnej rozlúčky (výber piesní, biblických textov i kázeň) sa prispôsobí tejto situácii, ostatne tak, ako je to pri každom pohrebe, kde obsahovo rozlišujeme, či pochovávame človeka mladého, alebo starého, dlhodobo chorého, či náhle zosnulého.
Ako majú postupovať pozostalí, keď chcú pre zomrelého vykonať cirkevný pohreb?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Je potrebné navštíviť príslušný farský úrad v mieste posledného trvalého pobytu zomrelého, alebo vo farnosti, kde bude pochovaný.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Musia navštíviť príslušný farský úrad Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Svojho farára požiadajú o pohreb a on im poskytne všetky potrebné informácie. Rodina by mala na farský úrad prísť osobne (pohreb by nemali vybavovať pohrebné služby). So sebou prinesú List o prehliadke mŕtveho. Farár so zarmútenými urobí duchovný pastorálny rozhovor, dohodne potrebné podrobnosti a napokon vykoná pohreb.
Zmenil sa v niečom cirkevný pohreb na Slovensku za posledné roky?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Liturgické obrady, vrátane pohrebných obradov, prešli väčšou zmenou čo do formy po II. Vatikánskom koncile. Na Slovensku vyšiel prednedávnom obnovený a rozšírený obrad. Ten pamätá na širšiu paletu výberu jednotlivých foriem.
[ Mgr. Štefan Kiss ] V zásade nie. Jedinou zmenou je asi skutočnosť, že kým v minulosti sme poznali skrátenú podobu pohrebu práve pre samovrahov či vrahov, dnes je už táto prax minulosťou.
Sú nejaké zvyky, respektíve iné špecifiká v cirkevnom pohrebe v závislostí od jednotlivých diecéz?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Katolícka cirkev má spoločné pohrebné obrady.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku má pevne stanovený poriadok pohrebu, ktorý sa dodržiava na celom území Slovenska. V jednotlivých mestách či regiónoch sa môžu vyskytnúť mierne odlišnosti, netýkajú sa však samotného pohrebného aktu, ale skôr iných sprievodných prvkov, ako je miesto konania (niekde sú to domy smútku, inde priamo chrámy), spôsob kondolencie, kary a pod.
Aký názor majú cirkevní predstavitelia na ľudovú a modernú hudbu na poslednej rozlúčke?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Samotné pohrebné obrady Katolíckej cirkvi sú bohaté na texty i piesne privádzajúce ľudí k modlitbe v nádeji. Ak ide o inú, ako liturgickú hudbu, tá zvyčajne odznieva po ukončení cirkevného obradu.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Ako som už povedal, podoba evanjelického pohrebu je pevne daná. Pri pohrebnej rozlúčke vlastne vykonávame služby Božie, ktorých poriadok zahŕňa piesne a liturgické časti. Nie je tu teda priestor na hudobné vsuvky. Prípustné sú skôr slovné rozlúčky tretích strán (zamestnávatelia, spolky a pod.). Tým nechcem povedať, že hudobná vsuvka na pohrebe nie je prípustná. Je však možná len po dohovore s konkrétnym farárom a je na jeho zvážení, či takúto vsuvku povolí, alebo nie.
V posledných rokoch najmä známe osobnosti prichádzajú na posledné rozlúčky so slnečnými okuliarmi a v inom ako tmavom oblečení. Aké je odporúčané oblečenie na cirkevných pohreboch?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Forma a farba oblečenia sa líši od kontinentov i krajín. Slovenský zvyk čierneho oblečenia má v sebe hlbokú ľudskú múdrosť, že i navonok vyjadrujeme to, čo vo vnútri cítime. Je to dobré i z pohľadu taktnosti iných ľudí, ktorí vedia prirodzene a citlivo reagovať, ak vidia, že človek prežíva smútok.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Pohreb je jednak chvíľa poslednej rozlúčky, jednak je to pre veriaceho človeka bohoslužobná príležitosť. Oba tieto dôvody vedú účastníka k tomu, aby sa obliekol primerane – teda pietne a slušne.
 |
|
Mgr. Štefan Kiss
|
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Vždy opakujem študentom žurnalistiky, aby si predstavili v takýchto chvíľach svojich najbližších. Úcta k mŕtvemu ľudskému telu i bolesti príbuzných by mala byť súčasťou taktu a slušného vychovania, ak nie viery. Pohrebné obrady sa dajú aj mediálne prezentovať s úctou voči zomrelému i pozostalým.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Je to citlivá otázka. Myslím si, že je výlučne v kompetencii zarmútenej rodiny, aby sa vyjadrila, či si to praje, alebo nie. Cirkevné právo túto otázku nerieši a cirkev s tým nemá problém ani z morálneho hľadiska. Musíme si uvedomiť, že v evanjelickom chápaní pohrebu nie je objektom pohrebu zosnulý, ale zarmútená rodina a prítomní. Farár má úlohu Božím slovom potešiť zarmútených a všetkým zvestovať Božiu milosť a nádej večného života. Z tohto dôvodu cirkvi prítomnosť médií neprekáža (pokiaľ sa správajú slušne a ohľaduplne). Je však aj na danom farárovi, či s prítomnosťou médií súhlasí, alebo nie.
Sú kňazi duchovne pripravovaní nato, aby zvládli takúto vyčerpávajúcu úlohu a zároveň dokázali povzbudiť pozostalých?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Kňaz síce nie je psychiater ani psychológ v pravom zmysle slova, musí však v sebe mať aspoň trochu z nich. Nesmie však zabudnúť, že jeho úlohou je byť nablízku trpiacim s nádejou, ktorú priniesol Boh. Ježiš Kristus zomrel na kríži. Ale hrob zostal prázdny. A na tom sa láme život človeka. Či tomu verí.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Áno. V prvom rade však treba pripomenúť, že psychické vypätie pri pohrebe závisí od toho, ako sa k smrti ako takej staviame. Evanjelický farár nevníma smrť ako definitívnu rozlúčku, ako definitívny koniec, ako nezvratne deštruktívnu udalosť. Takýto postoj človeka vedie k beznádeji. Evanjelický farár vníma smrť ako dočasné rozlúčenie, ako prechod z neraz boľavej časnosti do radostnej večnosti, ako okolnosť, ktorá v mnohých prípadoch s ohľadom na samotného zosnulého je aj pozitívna (rôzne dlhotrvajúce choroby a pod.). Samotná smrť teda nemusí byť hlavným problémom pre psychiku duchovného. Je tu však ešte druhá vec, a to kontakt so zarmútenou rodinou. Rôzni ľudia reagujú na smrť blízkeho rôzne a tu je niekedy naozaj veľmi náročné zvládnuť situáciu a zarmútených potešiť alebo aspoň upokojiť. V tejto oblasti však každý farár v rámci svojho teologického štúdia absolvoval štúdium i prax pastorálnej práce, ktorú potom rokmi činnosti obohacuje. Život však prináša rôzne situácie, a tak sa niekedy aj farár s dlhoročnou praxou môže dostať do ťažkej situácie.
Pochovávanie musí byť psychicky náročné aj pre duchovných. Je stanovené, koľko pohrebov môže kňaz denne vykonávať?
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Nie je to stanovené. Zvyčajne sa kňazi vo farnostiach, kde je viacero pohrebov, prestriedajú.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Nie, žiadne normy v tomto smere neexistujú. Vo väčšine prípadov sa však nevyskytne viac ako jeden, maximálne dva pohreby v jednom dni. Výnimkou je niekoľko veľkých miest, kde sa teoreticky môže v jeden deň konať aj viac pohrebov. V týchto miestach však spravidla pôsobí aj viac duchovných, a teda si pohreby môžu rozdeliť.
 |
|
Malý evanjelický kostol Bratislava
foto Pavel Ondera |
[ CSILic. Jozef Kováčik ] Veriaci môžu dať milodar. Treba však dbať, aby sa pri pohrebných obradoch neuprednostňovali osoby a ani chudobní neboli zbavovaní náležitých pohrebných obradov.
[ Mgr. Štefan Kiss ] Evanjelická cirkev neúčtuje za cirkevný pohreb žiadny poplatok. Je na samotnej rodine, či sa cirkevnému zboru, ktorý pochoval ich zosnulého, odvďačí milodarom, alebo nie. Tu však treba spomenúť aj skutočnosť, ktorá niekedy spôsobuje nedorozumenie najmä u tých rodín, ktoré majú kontakt s cirkvou veľmi obmedzený. V našej cirkvi je totiž každý člen povinný prispievať na fungovanie cirkevného zboru malým obnosom, ktorý sa nazýva cirkevný príspevok. Nejde o vysoké sumy – priemerne je to 10 eur ročne, pričom táto suma sa v jednotlivých mestách a obciach môže líšiť, nakoľko jej výšku si stanovuje samotný cirkevný zbor. Pre vykonanie pohrebu je však potrebné, aby bol tento cirkevný príspevok za zosnulého vyrovnaný. Ak člen cirkevného zboru pravidelne každý rok uhrádza tento príspevok, nenastane v prípade jeho pohrebu žiadny problém. Ak však člen zboru celé roky nevyhľadal cirkev a ani túto finančnú povinnosť si neplnil, je farár povinný rodinu na to upozorniť a požiadať ju, aby za zosnulého uhradila cirkevný príspevok – spravidla spätne za päť rokov. Pripomínam však, že pri tejto úhrade nejde o poplatok za pohreb, ale o uhradenie dlhu, ktorý zosnulý mal voči svojmu cirkevnému zboru. Samotný pohreb aj v tomto prípade ostáva bezplatným, čo však nevylučuje dobrovoľnú podporu cirkvi formou milodaru.
Späť na tému Súčasnosť
