Tasherithnetiak

14.10.2011

Múmia na Slovensku

Egyptskú múmiu ženy Tasherithnetiak  zakúpil v roku 1910 za 5 000 zlatých advokát a statkár Štefan (István) Munkácsi Süteő ml. (obr. vpravo), na svojich cestách po Egypte, ktorý ju v tom istom roku daroval do zbierok vtedajšieho Gemerského župného múzea. Druhým domovom Tasherithnetiak je už  101 rokov Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. 

Stefan_(Istvan)_Munkacsi_Suto_mlNa základe antropologického výskumu bolo preukázané, že telo patrilo egyptskej  žene, ktorá umrela vo veku 50 – 70 rokov. Tasherithnetiak sa na tú dobu dožila pomerne vysokého veku. Múmia ženy je zabalená do pôvodných ovínadiel, ktoré sú potreté čiernou živicou. V oblasti nôh sú ovínadla porušené, v týchto miestach je možné napočítať viac ako 20 vrstiev ovínadiel. V mieste porušenia ovínadiel sú obnažené prstové články múmie. Telo ženy leží v natiahnutej polohe  s hornými končatinami prekríženými na hrudi, pričom sa ruky dotýkajú dlaňami ramien. Dĺžka múmie je 142,5 cm, avšak  Tasherithnetiak bola za života asi o 10 cm vyššia.

Rakva múmie je antropomorfného tvaru, je zhotovená z figovníkového dreva, jej celková dĺžka je179 cm. Tvár na veku truhly je starostlivo vymodelovaná, drevo rakvy je pokryté vrstvou štuky, ktorá je vymaľovaná. Na hrudníku maľby rakvy je zobrazený posvätný srdcový scarabeus. Tasherithnetiak žila v období tzv. Tretieho prechodného obdobia, v období vlády 21. – 25. dynastie, v rokoch 1087 až 664 pred Kristom. Boli to veľmi nepokojné a búrlivé časy. Bolo to obdobie,  keď sa rýchlo za sebou striedali slabí faraóni, obdobie, keď sa juh ríše odrhol pod vedením Amonových kňazov, obdobie,  keď vládli núbijskí faraóni, ako aj obdobie, keď v delte Nílu vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev. Tasherithnetiak patrila k nižšej spoločenskej vrstve a pravdepodobne za svojho života pôsobila v niektorej starovekej roľníckej komunite, v Abusír el Meleku.
 
  Mgr. Alexander Botoš – archeológ

Mumia_1

 
Fotografie  Mgr. Alexander Botoš

-zv- © Slovenské pohrebníctvo


Späť na tému Z histórie
Podporte náš článok