L. Stríž: Slovenské pohrebníctvo sme posunuli na európsku úroveň
Už vyše 10 rokov je predsedom Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb. Rozprávali sme sa s Ladislavom Strížom, ktorý sa dlhodobo snaží skvalitňovať pohrebné a kremačné služby na Slovensku, a taktiež sa so všetkých síl pokúša nenútene a niekedy aj odľahčene vysvetľovať potrebu tohto povolania pre spoločnosť, aby pohrebníctvo už nebolo tabu vo verejnosti.
V roku 2006 ste spolu s dobrým priateľom Vladimírom Eckerom založili Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb. S akými hlavnými cieľmi ste sa rozhodli ustanoviť toto združenie nezávislých organizácií?
Asociáciu sme zakladali v čase, keď na Slovensku bola „takmer v každej garáži“ akási filiálka pohrebnej služby s takzvanými „odborníkmi“, čo postupne dehonestovalo našu profesiu a posúvalo ju na perifériu spoločnosti. Uvedomil som si, že je potrebná zmena pohľadu na našu profesiu. V asociácii sme privítali vznik nového pohrebného zákona a určenie pravidiel prevádzkovania nielen pohrebnej služby, ale aj ostatných profesií týkajúcich sa pochovávania. Vznikla skupina ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú dodnes a treba povedať, že vcelku úspešne. Problematika umierania a následne dôstojného pochovania sa raz dotkne každého z nás, či to chceme alebo nie.
V pozícii predsedu SAPaKS ste už jedenásty rok. Ako hodnotíte činnosť asociácie po toľkých rokoch? Na čo ste najviac hrdý, čo sa v rámci SAPaKS počas existencie podarilo?
Najviac ma teší, že na základe nášho snaženia, či už cez magazín ale aj pohrebné výstavy, sme posunuli slovenské pohrebníctvo na európsku úroveň a mnohí, mám na mysli pohrebné služby, sa prispôsobujú trendom aj v tejto oblasti. Viete, pri zakladaní asociácie sme vôbec nepredpokladali, že budeme fungovať aj ako poradný orgán pre verejnosť, primátorov miest a obcí, respektíve, že sa budeme vyjadrovať k mnohým kauzám okolo pohrebníctva. A verte mi, že tých káuz bolo a je dosť.
SAPaKS sa krátko po svojom vzniku stala rešpektovaným partnerom pri tvorbe súčasného platného zákona o pohrebníctve z roku 2010. Uplatňovanie zákona 131/2010 v praxi však ukázalo, že legislatíva nerieši všetky situácie v pohrebníctve, pričom pravdepodobne bude potrebná novelizácia zákona. Ktoré problémy, týkajúce sa prevádzkovania pohrebných služieb ako aj pohrebísk, v súčasnosti považujete za najpálčivejšie?
Osobne tvrdím, že množstvo otázok a sťažností okolo pohrebného zákona 131/2010 Z. z vychádza z neznalosti uvedených paragrafov. Samotný zákon je postavený vcelku dobre, len pri jeho dodržiavaní nie sú dôsledné kontrolné orgány, ktoré majú v praxi túto činnosť kontrolovať. Je tu, samozrejme, požiadavka, ako napríklad päťdesiatmetrové ochranné pásmo od cintorína, ktorú je potrebné zmeniť a prenechať kompetencie v rozhodovaní stavieb v tomto pásme na obce a stavebné úrady. Ďalej otázka sprísnených sankcií pri nedodržiavaní uvedeného zákona, či prípadné odňatie licencie na podnikanie. Nesmieme zabúdať ani na zmenu pre získanie odbornej spôsobilosti v uvedenej oblasti. Doterajšie skúsenosti a kontroly totiž naznačujú akúsi laxnosť pri ich získavaní. V mnohých krajinách, aj mimo Európy, je táto oblasť dokonca skoro ročným študijným odborom spojeným s praxou. Dnes táto situácia na Slovensku vyzerá tak, že do praxe sa dostávajú tzv. podnikatelia, ktorí nevedia zvládnuť komunikáciu s pozostalými, upraviť a obliecť zosnulého, nehovoriac o dodržiavaní hygienických predpisov pri manipulácií so zosnulým. Dovoľte mi v tejto súvislosti zdôrazniť, že naša asociácia nie je proti tomu, aby bola konkurencia na trhu väčšia, ale nech je kvalitnejšia! Dnes mnohí pozostalí ani nevedia, kde majú uloženého svojho zosnulého do doby pohrebu, lebo mnohé pohrebné služby sa za posledné roky ani nesnažili vytvoriť podmienky na osamostatnenie a modernizáciu svojej firmy.
Ďalším problémom v tejto oblasti sú pohrebnými službami podplatení niektorí obhliadajúci lekári. Viete, je nanajvýš zaujímavé, že pohrebná služba. ktorá získala licenciu napr. pred mesiacom a ani nemá stabilného zamestnanca, naraz, ako šibnutím prútika, získava zákazky len na základe tzv. dohadzovania zosnulého cez uvedeného doktora-samaritána. V tomto smere nám asi zmena zákona nepomôže. Ja vidím nápravu len cez trestné oznámenia za úplatkárstvo a apelovanie na pozostalých, aby si pri výbere pohrebnej služby dávali pozor. V konečnom dôsledku, provízie idú, samozrejme, z ich peňazí.
SAPaKS je v súčasnosti členom celosvetovej federácie pohrebných služieb FIAT-IFTA a Európskej federácie pohrebných služieb EFFS. V čom sú poskytované pohrebné služby vo svete iné ako na Slovensku?
Pohrebné služby sú vo svete iné v samotnej kvalite... No jedným dychom dodávam, že už aj na Slovensku sú pohrebné služby s vysokou kvalitou, ale je ich stále málo. Sú to pohrebné služby, ktorých majitelia a konatelia majú tendenciu poskytovať služby na svetovej úrovni a ktorých aj naša asociácia bude podporovať.
Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb v spolupráci s EXPO CENTER v minulom roku organizovala v poradí už tretiu medzinárodnú kontraktačno-predajnú výstavu Slovak Funeral 2016, ktorá je jedinečná svojho druhu na Slovensku. V čom sú dôležité takéto odborné podujatia a prečo by pracovníci z pohrebníctva na takýchto výstavách nemali chýbať?
Naším cieľom bolo, aby sme priblížili európske a svetové dianie v tomto rezorte hlavne podnikateľom v tejto oblasti a až následne verejnosti. Pokiaľ ukážete nové trendy aj v tejto oblasti, či už sa to týka moderných áut, nových druhov rakiev ale aj príslušenstva, vznikne situácia, že aj verejnosť bude požadovať zmenu v tejto oblasti a následne prinúti k uvažovaniu aj jestvujúce pohrebné služby, správy cintorínov, ale aj krematória o zmene vlastného postoja k samotnej modernizácii tejto oblasti.
Na prvej výstave Slovak funeral ste zorganizovali dovtedy nevídanú súťaž vo výkope hrobov, ktorá sa stretla s mimoriadnou pozornosťou médií. Prečo je, podľa Vás, potrebné hovoriť o pohrebníctve aj širokej verejnosti takouto, možno aj zábavnejšou formou?
Treba povedať, že keď sa bavíme o samotnom pohrebníctve, tak akosi zabúdame, že jeho súčasťou je aj výkop hrobu a hrobári. Mojou snahou bolo predovšetkým priblížiť ich ťažkú prácu v teréne. Slovensko je členitá krajina, terén je zložitý a niekde sa kope hrob aj viac dní a za každého počasia – či prší, mrzne alebo sneží. Títo ľudia pri pohreboch stoja v ústraní, verejnosť si ich príliš nevšíma, treba teda poukázať na ich ťažkú prácu. To bol cieľ a sám som bol prekvapený, aký mediálny ohlas to malo vo svete.
Na výstave Slovak funeral vznikla aj spolupráca pohrebných služieb na úrovni krajín Vyšehradskej skupiny. Sú už prvé viditeľné výsledky tejto spolupráce?
Uvedené zoskupenie sme sa rozhodli oživiť hlavne preto, že máme spoločnú minulosť a tradície aj v oblasti pochovávania. Spoločné stretnutia naznačujú, že užšia spolupráca je potrebná či už pri komunikácii a transporte zosnulého na miesto pochovania, alebo pri vzájomnej výmene tovaru a doplnkov pre túto oblasť. Každá z uvedených krajín uskutočňuje jedenkrát ročne semináre a prednášky z oblasti pohrebníctva. Tento rok sa stretávame v Českej republike a témou bude 100 rokov od prvého spopolňovania.
Oblasť pohrebníctva popularizujete v odbornej a laickej verejnosti aj prostredníctvom odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo, ktoré pod záštitou SAPaKS vychádza od roku 2011. Aký je záujem o tento špecializovaný časopis?
Naším cieľom bola predovšetkým osveta pre verejnosť, poukázať na klady a zápory, oboznámiť verejnosť s danou problematikou, čo sa nám aj za tú dobu úspešne darí. Musím sa priznať, že verejnosť bola zo začiatku tak trochu zdržanlivá, mnohí priam odskočili pri pohľade na názov magazínu. Za 7 rokov vydávania časopisu však pochopili, že v magazíne publikujeme odborné a zaujímavé články, o čom svedčí aj stúpajúci počet našich čitateľov.
Väčšina manažérov by sa uspokojila s úspešným vydávaním odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo ako aj s jeho internetovou verziou, no vy ste sa rozhodli založiť Funeral TV. S akými novinkami plánujete prísť do budúcnosti?
Viete, nemôžete zostať stáť na jednom mieste ani v takej oblasti, ako je pohrebníctvo. Nové technológie a aplikácie vám dávajú možnosti komunikácie s verejnosťou. Chceme dať možnosť priamej a odbornej komunikácii priamo v teréne alebo v štúdiu pod odborným dohľadom. Poukázať na nekalé podnikanie v tejto oblasti a stretávať sa viacej s takými pohrebnými službami, správcami cintorínov a krematórií, ktorí si zaslúžia pozornosť verejnosti.
Okrem toho, že ste predseda SAPaKS a šéfredaktor odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo, ste majiteľom pohrebnej služby Stríž, ktorá funguje už tretiu generáciu s vyše 67 ročnou praxou a skúsenosťami. Čo Vám dáva a berie práca v oblasti pohrebníctva?
Naozaj sa pohybujem v tejto oblasti (chtiac – nechtiac) už dosť dlho, čo sa týka pochovávania, viem porovnať prítomnosť a minulosť. Viete, čo mi však vadí? Trápi ma, že sa stráca ľudská dôstojnosť zosnulého po smrti. Vadí mi, že zosnulý sa stáva akýmsi ,,tovarom“ bez dôstojnosti, len pre chamtivosť iných, či už sú to rodinní príslušníci alebo dohadzujúci obhliadkoví lekári. Vadí mi zlá legislatíva SR, kde sa zosnulý stáva majetkom štátu a je doslova ,,vykostený“ a stáva sa biznisom bez vedomia príbuzných. Veď človek aj po smrti je človekom, bol otcom, matkou, sestrou či bratom a dôstojne by sa s ním malo zaobchádzať aj po smrti. Úcta k zosnulému, to je to, čo som sa naučil od mojich predkov v tomto remesle a k tomu vediem aj mojich synov, ako štvrtú generáciu v pohrebníctve.
Každý, kto Vás pozná, tak vie, že ste nesmierne pracovitý a seriózny človek, ktorý okolo seba rozdáva pozitívnu náladu. Kde beriete energiu pre svoju prácu?
Pracovať so smrťou je náročné, potrebujete k tomu mať pevnú vôľu, dobrú psychiku, hlavne nenasávať do seba negatívnu energiu, ktorá je okolo vás, ale snažiť sa o pozitívnu, ktorá vám zostáva. Hlavne majte na pamäti jednu krásnu a pravdivú vetu, ktorú som čítal niekde na cintoríne: „Človek nezabudni! To čo si bol ty, boli sme aj my, to čo, sme my, budeš raz aj ty!“
V roku 2006 ste spolu s dobrým priateľom Vladimírom Eckerom založili Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb. S akými hlavnými cieľmi ste sa rozhodli ustanoviť toto združenie nezávislých organizácií?
Asociáciu sme zakladali v čase, keď na Slovensku bola „takmer v každej garáži“ akási filiálka pohrebnej služby s takzvanými „odborníkmi“, čo postupne dehonestovalo našu profesiu a posúvalo ju na perifériu spoločnosti. Uvedomil som si, že je potrebná zmena pohľadu na našu profesiu. V asociácii sme privítali vznik nového pohrebného zákona a určenie pravidiel prevádzkovania nielen pohrebnej služby, ale aj ostatných profesií týkajúcich sa pochovávania. Vznikla skupina ľudí, ktorí sa tejto problematike venujú dodnes a treba povedať, že vcelku úspešne. Problematika umierania a následne dôstojného pochovania sa raz dotkne každého z nás, či to chceme alebo nie.
V pozícii predsedu SAPaKS ste už jedenásty rok. Ako hodnotíte činnosť asociácie po toľkých rokoch? Na čo ste najviac hrdý, čo sa v rámci SAPaKS počas existencie podarilo?
Najviac ma teší, že na základe nášho snaženia, či už cez magazín ale aj pohrebné výstavy, sme posunuli slovenské pohrebníctvo na európsku úroveň a mnohí, mám na mysli pohrebné služby, sa prispôsobujú trendom aj v tejto oblasti. Viete, pri zakladaní asociácie sme vôbec nepredpokladali, že budeme fungovať aj ako poradný orgán pre verejnosť, primátorov miest a obcí, respektíve, že sa budeme vyjadrovať k mnohým kauzám okolo pohrebníctva. A verte mi, že tých káuz bolo a je dosť.
SAPaKS sa krátko po svojom vzniku stala rešpektovaným partnerom pri tvorbe súčasného platného zákona o pohrebníctve z roku 2010. Uplatňovanie zákona 131/2010 v praxi však ukázalo, že legislatíva nerieši všetky situácie v pohrebníctve, pričom pravdepodobne bude potrebná novelizácia zákona. Ktoré problémy, týkajúce sa prevádzkovania pohrebných služieb ako aj pohrebísk, v súčasnosti považujete za najpálčivejšie?
Osobne tvrdím, že množstvo otázok a sťažností okolo pohrebného zákona 131/2010 Z. z vychádza z neznalosti uvedených paragrafov. Samotný zákon je postavený vcelku dobre, len pri jeho dodržiavaní nie sú dôsledné kontrolné orgány, ktoré majú v praxi túto činnosť kontrolovať. Je tu, samozrejme, požiadavka, ako napríklad päťdesiatmetrové ochranné pásmo od cintorína, ktorú je potrebné zmeniť a prenechať kompetencie v rozhodovaní stavieb v tomto pásme na obce a stavebné úrady. Ďalej otázka sprísnených sankcií pri nedodržiavaní uvedeného zákona, či prípadné odňatie licencie na podnikanie. Nesmieme zabúdať ani na zmenu pre získanie odbornej spôsobilosti v uvedenej oblasti. Doterajšie skúsenosti a kontroly totiž naznačujú akúsi laxnosť pri ich získavaní. V mnohých krajinách, aj mimo Európy, je táto oblasť dokonca skoro ročným študijným odborom spojeným s praxou. Dnes táto situácia na Slovensku vyzerá tak, že do praxe sa dostávajú tzv. podnikatelia, ktorí nevedia zvládnuť komunikáciu s pozostalými, upraviť a obliecť zosnulého, nehovoriac o dodržiavaní hygienických predpisov pri manipulácií so zosnulým. Dovoľte mi v tejto súvislosti zdôrazniť, že naša asociácia nie je proti tomu, aby bola konkurencia na trhu väčšia, ale nech je kvalitnejšia! Dnes mnohí pozostalí ani nevedia, kde majú uloženého svojho zosnulého do doby pohrebu, lebo mnohé pohrebné služby sa za posledné roky ani nesnažili vytvoriť podmienky na osamostatnenie a modernizáciu svojej firmy.
Ďalším problémom v tejto oblasti sú pohrebnými službami podplatení niektorí obhliadajúci lekári. Viete, je nanajvýš zaujímavé, že pohrebná služba. ktorá získala licenciu napr. pred mesiacom a ani nemá stabilného zamestnanca, naraz, ako šibnutím prútika, získava zákazky len na základe tzv. dohadzovania zosnulého cez uvedeného doktora-samaritána. V tomto smere nám asi zmena zákona nepomôže. Ja vidím nápravu len cez trestné oznámenia za úplatkárstvo a apelovanie na pozostalých, aby si pri výbere pohrebnej služby dávali pozor. V konečnom dôsledku, provízie idú, samozrejme, z ich peňazí.
SAPaKS je v súčasnosti členom celosvetovej federácie pohrebných služieb FIAT-IFTA a Európskej federácie pohrebných služieb EFFS. V čom sú poskytované pohrebné služby vo svete iné ako na Slovensku?
Pohrebné služby sú vo svete iné v samotnej kvalite... No jedným dychom dodávam, že už aj na Slovensku sú pohrebné služby s vysokou kvalitou, ale je ich stále málo. Sú to pohrebné služby, ktorých majitelia a konatelia majú tendenciu poskytovať služby na svetovej úrovni a ktorých aj naša asociácia bude podporovať.
Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb v spolupráci s EXPO CENTER v minulom roku organizovala v poradí už tretiu medzinárodnú kontraktačno-predajnú výstavu Slovak Funeral 2016, ktorá je jedinečná svojho druhu na Slovensku. V čom sú dôležité takéto odborné podujatia a prečo by pracovníci z pohrebníctva na takýchto výstavách nemali chýbať?
Naším cieľom bolo, aby sme priblížili európske a svetové dianie v tomto rezorte hlavne podnikateľom v tejto oblasti a až následne verejnosti. Pokiaľ ukážete nové trendy aj v tejto oblasti, či už sa to týka moderných áut, nových druhov rakiev ale aj príslušenstva, vznikne situácia, že aj verejnosť bude požadovať zmenu v tejto oblasti a následne prinúti k uvažovaniu aj jestvujúce pohrebné služby, správy cintorínov, ale aj krematória o zmene vlastného postoja k samotnej modernizácii tejto oblasti.
Na prvej výstave Slovak funeral ste zorganizovali dovtedy nevídanú súťaž vo výkope hrobov, ktorá sa stretla s mimoriadnou pozornosťou médií. Prečo je, podľa Vás, potrebné hovoriť o pohrebníctve aj širokej verejnosti takouto, možno aj zábavnejšou formou?
Treba povedať, že keď sa bavíme o samotnom pohrebníctve, tak akosi zabúdame, že jeho súčasťou je aj výkop hrobu a hrobári. Mojou snahou bolo predovšetkým priblížiť ich ťažkú prácu v teréne. Slovensko je členitá krajina, terén je zložitý a niekde sa kope hrob aj viac dní a za každého počasia – či prší, mrzne alebo sneží. Títo ľudia pri pohreboch stoja v ústraní, verejnosť si ich príliš nevšíma, treba teda poukázať na ich ťažkú prácu. To bol cieľ a sám som bol prekvapený, aký mediálny ohlas to malo vo svete.
Na výstave Slovak funeral vznikla aj spolupráca pohrebných služieb na úrovni krajín Vyšehradskej skupiny. Sú už prvé viditeľné výsledky tejto spolupráce?
Uvedené zoskupenie sme sa rozhodli oživiť hlavne preto, že máme spoločnú minulosť a tradície aj v oblasti pochovávania. Spoločné stretnutia naznačujú, že užšia spolupráca je potrebná či už pri komunikácii a transporte zosnulého na miesto pochovania, alebo pri vzájomnej výmene tovaru a doplnkov pre túto oblasť. Každá z uvedených krajín uskutočňuje jedenkrát ročne semináre a prednášky z oblasti pohrebníctva. Tento rok sa stretávame v Českej republike a témou bude 100 rokov od prvého spopolňovania.
Oblasť pohrebníctva popularizujete v odbornej a laickej verejnosti aj prostredníctvom odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo, ktoré pod záštitou SAPaKS vychádza od roku 2011. Aký je záujem o tento špecializovaný časopis?
Naším cieľom bola predovšetkým osveta pre verejnosť, poukázať na klady a zápory, oboznámiť verejnosť s danou problematikou, čo sa nám aj za tú dobu úspešne darí. Musím sa priznať, že verejnosť bola zo začiatku tak trochu zdržanlivá, mnohí priam odskočili pri pohľade na názov magazínu. Za 7 rokov vydávania časopisu však pochopili, že v magazíne publikujeme odborné a zaujímavé články, o čom svedčí aj stúpajúci počet našich čitateľov.
Väčšina manažérov by sa uspokojila s úspešným vydávaním odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo ako aj s jeho internetovou verziou, no vy ste sa rozhodli založiť Funeral TV. S akými novinkami plánujete prísť do budúcnosti?
Viete, nemôžete zostať stáť na jednom mieste ani v takej oblasti, ako je pohrebníctvo. Nové technológie a aplikácie vám dávajú možnosti komunikácie s verejnosťou. Chceme dať možnosť priamej a odbornej komunikácii priamo v teréne alebo v štúdiu pod odborným dohľadom. Poukázať na nekalé podnikanie v tejto oblasti a stretávať sa viacej s takými pohrebnými službami, správcami cintorínov a krematórií, ktorí si zaslúžia pozornosť verejnosti.
Okrem toho, že ste predseda SAPaKS a šéfredaktor odborného časopisu Slovenské pohrebníctvo, ste majiteľom pohrebnej služby Stríž, ktorá funguje už tretiu generáciu s vyše 67 ročnou praxou a skúsenosťami. Čo Vám dáva a berie práca v oblasti pohrebníctva?
Naozaj sa pohybujem v tejto oblasti (chtiac – nechtiac) už dosť dlho, čo sa týka pochovávania, viem porovnať prítomnosť a minulosť. Viete, čo mi však vadí? Trápi ma, že sa stráca ľudská dôstojnosť zosnulého po smrti. Vadí mi, že zosnulý sa stáva akýmsi ,,tovarom“ bez dôstojnosti, len pre chamtivosť iných, či už sú to rodinní príslušníci alebo dohadzujúci obhliadkoví lekári. Vadí mi zlá legislatíva SR, kde sa zosnulý stáva majetkom štátu a je doslova ,,vykostený“ a stáva sa biznisom bez vedomia príbuzných. Veď človek aj po smrti je človekom, bol otcom, matkou, sestrou či bratom a dôstojne by sa s ním malo zaobchádzať aj po smrti. Úcta k zosnulému, to je to, čo som sa naučil od mojich predkov v tomto remesle a k tomu vediem aj mojich synov, ako štvrtú generáciu v pohrebníctve.
Každý, kto Vás pozná, tak vie, že ste nesmierne pracovitý a seriózny človek, ktorý okolo seba rozdáva pozitívnu náladu. Kde beriete energiu pre svoju prácu?
Pracovať so smrťou je náročné, potrebujete k tomu mať pevnú vôľu, dobrú psychiku, hlavne nenasávať do seba negatívnu energiu, ktorá je okolo vás, ale snažiť sa o pozitívnu, ktorá vám zostáva. Hlavne majte na pamäti jednu krásnu a pravdivú vetu, ktorú som čítal niekde na cintoríne: „Človek nezabudni! To čo si bol ty, boli sme aj my, to čo, sme my, budeš raz aj ty!“
Pripravil Marcel Lincényi, foto Pavel Ondera a archív redakcie © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP III. 2017
Kliknutím na obrázok otvoríte fotoprílohu
Prezrite si pohodlne ďalších 10 fotografií
