Monumentálny morový stĺp na Hlavnej ulici v Košiciach so sochou Nepoškvrnenej Panny Márie na vrchole je dielom staviteľa Tomáša Tornyossiho a sochára Šimona Grimminga z prvej polovice 18. storočia.
Mor v Košiciach
V dôsledku stavovských povstaní vypukla začiatkom 18. storočia v Košiciach morová epidémia, ktorá v rokoch 1709 – 1710 zahubila dve až tri tisíc mešťanov, teda zhruba polovicu mestskej populácie.
Mesto postihli morové rany aj v predchádzajúcich obdobiach, v rokoch 1564, 1575 –1577, 1650, 1654 –1655, 1662 –1663 a 1696, epidémia z rokov 1709 - 1710 však udrela na mešťanov najničivejšou silou. Jej prvá obeť podľahla nákaze dňa 23. septembra 1709. V nasledujúcom roku, keď denne umieralo okolo 20 ľudí, dosiahla zhubnosť moru najvyššie hodnoty, až napokon v roku 1711 došlo k výraznému zlepšeniu situácie.
Košičania z radov katolíckych veriacich, ktorým sa vyčíňanie „Čiernej smrti“ podarilo prežiť, z vďaky postavili v rokoch 1714 - 1715 kaplnku zasvätenú ochrankyni pred morovou nákazou - svätej Rozálii, pri ktorej neskôr vyrástol rovnomenný cintorín (o tomto pohrebisku si môžete prečítať v našom článku Cintorín svätej Rozálie) a v roku 1720 navrhol poštový správca Viktorín Flachenfeld, aby v meste vztýčili aj morový stĺp.
Výstavba Immaculaty
V roku 1722 bola zahájená výstavba morového stĺpu na jednom z bývalých košických popravísk, uprostred dnešnej Hlavnej ulice.
Historik Zdeněk Němec priblížil vtedajší vzhľad okolia tejto pamiatky v knihe Košice 1780 – 1918 slovami: „Pred mariánskym stĺpom sa rozdvojoval jarok Čermeľského potoka, ktorý potom obtekal takzvanú insulu, ostrov s dôležitými stavbami mesta. Tu sa časom vytvoril jeden z najvýznamnejších komunikačných uzlov mesta (spádový bod Hlavnej, Poštovej a Bielej ulice). Do neho prirodzene zapadla aj mestská koľajová doprava, uvedená v roku 1891 konkou (od roku 1892 aj parnou trakciou a v roku 1913 električkou). Odvedenie a zasypanie potoka (1899) a jeho zvedenie do kanalizačného systému (od r. 1904) umocnilo spoločenskú funkciu tohto miesta.“
V súčasnosti už po spomenutej „insule“, čiže ostrovčeku, vytvorenom rozdvojeným Čermeľským potokom, nenájdeme ani stopu. Po zasypaní jeho okrajových častí splynul s okolím a stal sa súčasťou ulice. Kedysi však práve na insule stáli najznámejšie dominanty mesta, vrátane najvýchodnejšie položenej gotickej katedrály v Európe – Dómu svätej Alžbety či Kostola svätého Michala. Súsošie nazývané Immaculata (v preklade z latinského jazyka: „Nepoškvrnená“) bolo slávnostne odhalené v roku 1723.
Pamiatka pôvodne pozostávala zo 14 metrov vysokého stĺpu, zdobeného zobrazeniami anjelov, so sochou Panny Márie, v rámci katolíckej tradície označovanej za „Pomocnicu kresťanov“, na vrchole. Stĺp spočíval na kamennom podstavci a v jeho spodnej časti boli umiestnené sochy svätého Jozefa - patróna otcov, tesárov, zomierajúcich a mnohých ďalších - s malým Ježišom, ako aj socha svätého Šebastiána, ktorý drží ochrannú ruku nielen nad umierajúcimi či lukostrelcami, ale i nad hrobármi. Pri nich tiež bola plastika svätého Ladislava, bývalého Uhorského kráľa a podporovateľa kresťanských misionárov. Alegória Moru na podstavci Hlavného stĺpu Immaculaty. (foto Pavol Ičo)
Priestor pod sochami Jozefa, Šebastiána a Ladislava zdobili tri reliéfy, symbolicky znázorňujúce Mor, Vojnu a Hlad. Vyrobené boli zlatníkom Jurajom Immerwohlom z tepanej mosadze, no v roku 1881 vedenie mesta rozhodlo, aby boli v záujme ich ochrany premiestnené do mestského archívu, odkiaľ poputovali do Východoslovenského múzea.
Tabula znázorňujúca Mor bola vyrobená na základe predlohy holandského rytca Matthijsa Poola. Sú na nej vyobrazení ľudia nakazení morom, ktorým sa okoloidúci snažia pomôcť. Reliéf, označovaný ako alegória Vojny, zobrazuje víťaza so svätožiarou (možno prvého uhorského kráľa – svätého Štefana), ktorému sa klania porazený protivník.
Tretí výjav, alegória Hladu, pripomína biblický príbeh o Jozefovi Egyptskom, ktorý slúžil na dvore faraóna. Podľa starozákonnej knihy Genezis mal faraón sny, ktoré si nedokázal vysvetliť. V jednom z nich videl, ako sedem chudých a nepekných kráv zožralo sedem urastených kráv a v druhom sa mu zjavilo sedem „suchých a východným vetrom celkom spálených klasov“, ktoré požrali „sedem plných a krásnych klasov“ (porov. Gn. 41/ 1 – 7). Jozef panovníkovi význam snov ozrejmil. Podľa neho malo po siedmych rokoch nadúrody prísť rovnaké obdobie neúrody. Vládcu Egypta preto presvedčil, aby v čase dobrej úrody naplnil svoje sýpky, čím zachránil krajinu pred hladomorom, ktorý po siedmych rokoch naozaj nastal.
Zvláštna starostlivosť
Košickej Immaculate prejavovali úctu najmä katolícky veriaci. Avšak nie všetci Košičania zdieľali ich nadšenie nad týmto súsoším.
V meste, ktoré bolo baštou viacerých vodcov protihabsburských povstaní, bojujúcich aj za slobodu vierovyznania, sa dokonca súsošie stalo predmetom náboženskej šarvátky. Vyvolať ju mal kalvínsky farár, ktorý údajne na sochu pripevnil hanlivý nápis. Nakoľko táto udalosť katolíkov mimoriadne pobúrila, mestská rada rozhodla previnilca potrestať smrťou, neskôr mu však trest zmiernila na vyhnanstvo. Potom katolíci rozmiestnili okolo Immaculaty množstvo lámp a vzácne dielo začali strážiť dobrovoľnícke hliadky. Následne začali na morový stĺp dávať pozor traja určení ľudia – organista, strážca a opatrovateľ. K súsošiu navyše patril aj osobitý organ a kňazi, ktorí pri ňom slúžili pobožnosti, mali oblečené špeciálne rúcha.
Renovácie
Immaculata bola niekoľkokrát reštaurovaná, kým získala svoju konečnú podobu. Prvá renovácia sa uskutočnila v roku 1757, ďalšia už o 9 rokov neskôr a súsošie reštaurovali aj v rokoch 1829 a 1856. Potom nasledovala obnova z roku 1872 a stavebné úpravy na Immaculate prebiehali i pod vedením sochára Leopolda Hilda zo Šoproňa v rokoch 1908 – 1909. Hild upravil aj oplotenie a vyhotovil sochy svätej Alžbety Uhorskej, svätej Margity, svätej Barbory, svätej Alžbety Portugalskej, svätého archanjela Gabriela a svätého archanjela Michala na pilieroch plota. Súsošie Immaculata v Košiciach. Pohľad z juhu. (foto Pavol Ičo)
Ani výber týchto svätcov pritom nebol náhodný. Podobne ako v prípade panny Márie, Šebastiána, Ladislava a Jozefa sú i títo svätci v očiach katolíkov veľkými ochrancami ľudstva. Alžbeta Uhorská, ktorej je zasvätený aj legendárny košický Dóm, je patrónka žobrákov, vdov, sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov a charitatívnych organizácií.
Svätá Margita, dcéra uhorského kráľa Bela IV., sa zasa dlhé roky venovala starostlivosti o chorých. Svätá Barbora je okrem iného patrónkou umierajúcich pre šťastnú hodinu smrti a pomáha aj pri náhlej smrti a horúčkach. V stredoveku navyše patrila medzi tzv. Štrnástich pomocníkov v núdzi, čiže bola súčasťou kultu svätých, ktorých obzvlášť uctievali za každodennú pomoc.
Portugalská kráľovná, svätá Alžbeta Portugalská, sa vytrvalo starala o svojho manžela Dionýza počas trvania jeho choroby, až kým nevydýchol naposledy. Často vraj navštevovala nemocnice a chorých ľudí v ich príbytkoch, z ktorých mnohí sa po jej návšteve zázračne vyliečili. Posmrtne bola vyhlásená za blahoslavenú a stala sa patrónkou proti chudobe.
Archanjel Gabriel zvestoval narodenie Krista Panne Márii, ktorej je venovaná celá stavba Immaculaty, a archanjel Michal, záchranca duší veriacich, pomáha najmä v čase smrti, keď bráni tomu, aby človek podľahol moci Satana, a taktiež sprevádza duše mŕtvych pred Boží súd. Súsošie bolo reštaurované aj neskôr, a to v rokoch 1954 – 1957, 1971 – 1972, v lete roku 2000 a v roku 2015, keď po dlhých 134. rokoch na mieste pôvodných reliéfov v spodnej časti pamiatky osadili ich kópie zo zlievarenského cínového bronzu, ktoré vyše pol roka vytváral akademický sochár Stanislav Kožela.
V priebehu početných rekonštrukcií tiež reštaurátori nahradili originálne sochy vernými kópiami.
Pozrite si fotogalériu pod článkom
Popisky k fotografiám dole pod foto
