Kamenári
Dali sme slovo odborníkovi, pánovi RNDr. Jánovi Krtíkovi riaditeľovi strednej odbornej školy v Leviciach, a požiadali ho o vyjadrenie k dodnes vysoko cenenému remeslu. Kamenári na Slovensku to dnes veru nemajú ľahké. Nepredbiehajme však, nechajme hovoriť odborníka.
Je všeobecným trendom vo všetkých okolitých krajinách, že vymierajú remeslá. Dnes ľudia považujú remeselníkov za nádenníkov, ktorých vytláča priemyselná výroba a automatické stroje, výrobky podobné ako vajce vajcu, po ktorých siahajú státisíce. Paradoxom však ostáva, že v prípadoch kedy ide kvalitu a originalitu, človek požadujúci určitý produkt alebo doplnok či prácu, volá po majstrovi svojho remesla. Nie inak je to aj v prípade kamenárov.
Kamenár je profesia stará ako ľudstvo samo. Prvé nástroje, obydlia i ich výzdoba boli z kameňa. Človek si tento materiál vo svojom prostredí zachoval dodnes a tak či už ide o produkty skrášľujúce, vysoko funkčné a praktické, alebo o náhrobnú, cintorínsku architektúru, žiada kvalitu na dlhé roky.
V poslednom období, v rámci voľného pohybu tovaru, sú krajiny Európy zahltené produkciou z dovozu, ktorý nie vždy spĺňa kritériá, aké by mal mať poctivý kamenársky výrobok. S dovozom kameňa sa boria všetky štáty v Európe. Ich vonkajšia úprava je natoľko dokonalá, že je len veľmi ťažko určiť skutočnú kvalitu. Tú možno odhadnúť podľa dĺžky záruky. Je rozdiel ak niekto dá na výrobok záruku v zákonnej lehote 2 roky, alebo záruku prameniacu zo skutočnej kvality, ktorá dosahuje desiatky rokov. Tu by som chcel podotknúť, že v rámci ochrany spotrebiteľa sme iniciovali prijatie takých legislatívnych opatrení, ktoré by obmedzili dovoz lacných produktov bez certifikátov, no naša snaha sa nestretla s kladnou odozvou a liberalizácia i v tejto oblasti zmarila naše plány.
Ďalším krokom bola snaha zaviesť inštitút „Majstrovského vzdelávania sa“, podobne ako to funguje v Nemecku. Bol by to krok, ktorý by zabezpečil záruky, aby občan, ktorý dostane objednaný a vybraný produkt, ho dostal od skutočného odborníka, ktorý na svoje meno nedá dopustiť.
Vo viacerých krajinách fungujú kamenárske asociácie a cechy. Tie sú zárukou odbornosti svojich členov, podobne ako to máte vo svojej Asociácii pohrebných a kremačných služieb vy. Ak niekto zo zahraničných podnikateľov hľadá spoľahlivého partnera, v prvom rade sa obracia na tieto združenia, aby mu svojim odporúčaním sprostredkovali spoluprácu v tej či onej krajine. Pre cech alebo asociáciu je to predovšetkým záväzok a pre člena, ktorý napokon takéto odporúčanie obdrží, je to pocta jeho remeslu a umu. Domnievam sa, že touto cestou by sa dalo vyzdvihnúť každé, nielen naše remeslo, že takto by sme mohli udržať nielen kvalitu, ale aj majstrovstvo na tej úrovni, kde má byť.
Nedá mi nevrátiť sa k podstate celej situácie a to k našim majstrom svojho remesla. Ako som spomenul v úvode, remeslá vymierajú z prozaických a objektívnych dôvodov. Manuálna práca dnes neletí, zárobky manažmentu a iných „hlavou“ pracujúcich ľudí násobne prevyšujú finančné ohodnotenia majstrov. I keď na druhej strane, práve majstrovstvo spočíva v myšlienkach a vo vzdelaní, v dopĺňaní si poznatkov počas celej aktívnej činnosti.
Kamenárom dnes môže byť každý, kto je v obore vyučený, vlastní výučný list a po istej praxi, ktorú požaduje živnostenský úrad môže obdržať živnostenské oprávnenie. Druhou možnosťou je využiť rekvalifikačný kurz, zložiť kvalifikačné skúšky pred Slovenskou živnostenskou komorou.
Apeloval by som na mladých, ktorí sa rozhodujú pre svoje budúce povolanie. Kamenárstvo má svoju budúcnosť viac ako istú. Nie je tajomstvom, že pôsobím na škole, ktorá poskytuje trojročné štúdium končiace výučným listom v obore kamenár. Už počas štúdia sú žiaci doslova rozobratí firmami, ktorí kamenárov potrebujú. Nie inak je to v okolitých krajinách. So zamestnaním po ukončení štúdia a s primeraným ohodnotením rozhodne nemajú problém. Nie inak je to v prípade, ak sa absolvent rozhodne v tejto oblasti podnikať. Po pár rokoch praxe dostane bez ťažkostí živnostenský list a je len na ňom v akom smere svoje vzdelanie uplatní.
Na záver by som chcel vyjadriť svoju túžbu a nádej zároveň, aby toto krásne remeslo, ktoré je tu od našej kolísky, ostalo i za použitia tej najmodernejšej techniky vždy výsledkom majstrovského umu a skúseností odovzdávaných z generácie na generáciu.
Text a fotografie pavel ondera © Slovenské pohrebníctvo
