Hry s kosťami mŕtvych vojakov
V Medzilaborciach sa 1. júna 2011 veľkolepým požehnaním zavŕšila obnova vojnového cintorína z prvej svetovej vojny, ktorý sa nachádza v centre mesta Medzilaborce. Stalo sa tak pod záštitou Ľudového zväzu starostlivosti o nemecké vojnové hroby a predstaviteľov Spoločnosti starostlivosti o nemecké hroby na Slovensku v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
Na obnove pietneho areálu sa počas troch rokov etapovými brigádami podieľali príslušníci nemeckého Bundeswehru a príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky z útvarov 2. mechanizovanej brigády a Vrtuľníkového krídla. Na záver dokonca generál Salaganič udelil Čestné odznaky Ozbrojených síl SR a poďakoval za spoluprácu. Toľko teatrálnosti! Ale pod touto zlatou pokrývkou sa skrýva jeden veľký problém s mnohými zaujímavými záhadami.
Hneď pri vstupe na vojnový cintorín v Medzilaborciach sa nachádza tabuľka s pomenovaním Nemecký vojnový cintorín. Spoločnosť starostlivosti o nemecké hroby na Slovensku uvádza, že sa na vojnovom cintoríne nachádza, z celkového počtu 404 vojakov, presne 327 ríšskych Nemcov. Historická realita je však úplne iná. Podľa historických náčrtov vojnových cintorínov sa dá definovať finálna podoba cintorína, kde bolo pochovaných 1 692 vojakov. Tento presný počet je potvrdený aj hláseniami žandárskej stanice z fondu Zemského vojenského veliteľstva. V dokumentácii z roku 1917 sa uvádzajú štyri jednotlivé hroby s nemeckými vojakmi. Z medzivojnového obdobia sú v dokumentoch označené len dva nemecké hroby. Súčasťou archívnej zložky je aj zoznam padlých vojakov, ktorý síce nie je kompletný, ale dá sa z neho určiť, kde sa pozostatky nemeckých vojakov nachádzajú. Sú iba v dvoch hroboch. Ak si to zhrnieme, tak sa na vojnovom cintoríne v centre Medzilaboriec podľa archívnych materiálov nachádza pochovaných 1 692 vojakov, z toho len piati nemeckí vojaci, ktorých mená sú: poručík Otto Koch, šikovateľ Eduard Kuchnel a vojaci Jan Kinge, Albert Vogel a A. Waldeberg a zvyšných 1 687 padlých vojakov slúžilo v rakúsko-uhorskej a ruskej armáde. Čo sa týka vzhľadu cintorína, tak v minulosti tam boli jasne viditeľné jednotlivé aj masové vojnové hroby. Na hroboch boli osadené dobové betónové kríže, v strede bol centrálny pamätník a zachovaná bola aj vstupná brána. Aj keď sa pri rekonštrukcii cintorína dbalo na maximálne využitie starých artefaktov architektúry, je pôvodná historická podoba cintorína doslova pochovaná. Na ploche sú obrubníkmi vyznačené fiktívne masové šachty, ktoré nezodpovedajú historickému náčrtu cintorína. Väčšina pôvodných krížov a dobová brána boli zničené. Preto postup práce Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku na vojnovom cintoríne v Medzilaborciach sa len ťažko dá nazvať rekonštrukciou historickej pamiatky.
Presuňme sa k exhumácii vojakov z iných cintorínov, ktorých pozostatky mali byť uložené na už spomínanom vojnovom cintoríne v Medzilaborciach pri mestskom úrade. V roku 2010 sa z cintorína pri železničnej stanici v Medzilaborciach, podľa podkladov Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, exhumovalo 58 vojakov, z toho 37 vojakov malo mať nemeckú štátnu príslušnosť. Znova ale narážame na nesúlad s archívnymi dokumentmi. Tam sa uvádza 100 pochovaných padlých vojakov. Z tohto počtu je podľa štátnej príslušnosti identifikovaných 46 ruských a 10 rakúsko-uhorských vojakov. Ďalších 28 vojakov je uvedených s rakúsko-uhorskou aj nemeckou príslušnosťou a zvyšných 16 vojakov nemá identifikovanú štátnu príslušnosť. Tento fakt potvrdzuje záver, že exhumačné práce vykonané na vojnovom cintoríne pri železničnej stanici v Medzilaborciach boli vykonané nedôsledne, a tak bol cintorín z nedbanlivosti zničený.
Pozastavme sa ešte v obci Oľka, kde na jeseň 2011 Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku takisto vykonala exhumáciu vojakov nemeckej štátnej príslušnosti. Stalo sa tak na základe povolenia od MV SR zo dňa 6. 10. 2011. Opäť však dochádza k nezrovnalosti. Spoločnosť uvádza, že z cintorína bolo exhumovaných 74 padlých vojakov, z toho s nemeckou príslušnosťou malo byť 54 vojakov. Ak sa pozrieme do archívnych dokumentov uložených vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave, štátna príslušnosť je určená pri 49 obetiach. Štátna príslušnosť bola podľa dokumentov presne určená pri 47 rakúsko-uhorských vojakoch a 2 ruských vojakoch. K cintorínu existuje niekoľko náčrtov. Na základe jedného z nich je možné dokázať prítomnosť pozostatkov 6 nemeckých obetí. Opäť sa stretávame s tým, že presne identifikované mená známych rakúsko-uhorských vojakov boli ignorované, ostatky boli považované za nemecké a vojnový cintorín v obci Oľka bol zničený.
Ak si to zhrnieme, tak na vojnovom cintoríne pri mestskom úrade v Medzilaborciach nebola pri rekonštrukcii rešpektovaná historická realita. Cintorín je neoprávnene prezentovaný ako nemecký vojnový cintorín, a to aj napriek faktu, že nemecké obete tvoria len malý zlomok všetkých tam pochovaných vojakov. Ďalšie nezrovnalosti sa preukázali pri exhumáciách z iných vojnových cintorínov, ktoré sa konali pod zámienkou exhumácie nemeckých vojakov. Na všetky tieto podozrivé skutočnosti Klub vojenskej histórie Beskydy upozornil na svojich internetových stránkach pred viac ako poldruha rokom. Oficiálnymi listami informoval MV SR, ktoré sa zaoberá agendou vojnových hrobov. Zamyslime sa, prečo je záujem silou mocou z medzilaboreckého cintorína urobiť nemecký vojnový cintorín? Najskôr to bude vyplývať z toho, že Nemci boli jediní, ktorí sa odhodlali na rekonštrukciu týchto cintorínov. Nemecká nadácia Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge totiž celú rekonštrukciu financovala desiatkami tisícmi eur, ktoré previedla na účet Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnového hroby na Slovensku so sídlom v Prešove. Vzniká tak odôvodnené podozrenie, že táto nemecká nadácia bola svojim slovenským partnerom cielene oklamaná tvrdením, že na tomto cintoríne je pochovaných 404 vojakov, z toho je ríšskych Nemcov 357.
Následkom týchto činov a zistení vznikol o túto kauzu zo strany médií veľký záujem. Pri pozornom analyzovaní vyhlásení Michala Bochina, ktorý sa vyjadroval pre média v mene spoločnosti je viditeľné, ako sa počty ostatkov vojakov a hlavne nemeckých vojakov na cintoríne v priebehu roka dosť výrazne menili, ale s archívnymi dokumentmi vôbec nesúhlasili. Veľké nejasnosti sa objavili pri obci Oľka a pozostatkoch exhumovaných z tohto vojnového cintorína. MV SR používalo sfalšované archívne dokumenty, ktoré im prešovská spoločnosť predkladala. Vôbec sa nebrali do úvahy dokumenty archívu v Bratislave. Namiesto toho ministerskí úradníci pokračovali bez kontroly a slepo opakovali médiám tie isté klamstvá, ktoré prezentovala aj prešovská spoločnosť. Napríklad tvrdili, že na cintoríne v Oľke bolo 74 ostatkov vojakov, z toho bolo 54 nemeckých vojakov, pričom je pravda úplne iná.
Napriek všetkým hrozbám medzinárodného škandálu, pred ktorým Klub vojenskej histórie Beskydy varovalo MV SR, sa nič nezmenilo. Odhalili sa dokumenty sfalšované prešovskou spoločnosťou, sprístupnili sa originálne archívne dokumenty, a ani tak sa nič nezačalo diať. To len potvrdzuje, že ministerstvo sa vo svojej práci nevyzná a úradníci nie sú kompetentní zaoberať sa agendou vojnových hrobov. Dokumenty predložené Spoločnosťou starostlivosti o nemecké vojnové cintoríny na Slovensku neoverili, dokonca bez štipky odbornosti potvrdili vybagrovanie cintorína v Oľke a pretvorenie spoločného cintorína v Medzilaborciach na údajný Nemecký cintorín. Dokonca v čase vypuknutia celej kauzy tvrdili, že dôkazom nemeckej štátnej príslušnosti vojakov pochovaných na medzilaboreckom vojnovom cintoríne sú evidenčné lístky padlých. Po vysvetlení, že dané lístky sa netýkajú nemeckých vojakov v Medzilaborciach, ale pochovaných vojakov v Čabinách, sa len zmenila argumentácia. Následkom toho vznikol imaginárny zoznam nemeckých vojakov a neustály „hokej“ odkazov na archívy, ktoré tvrdia, že tento zoznam neexistuje.
Pod vplyvom týchto udalostí a nálezov sa v Medzilaborciach v októbri 2012 konalo stretnutie organizované veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko a Ľudovým spolkom pre nemecké vojnové hroby. Po prvýkrát od vypuknutia tejto kauzy sa za okrúhlym stolom stretli predstavitelia Klubu vojenskej histórie Beskydy a prešovskej Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Diskusia sa sústredila na otázku pochybných exhumácií obetí z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku. Na základe prezentovaných argumentov nemecká strana dočasne pozastavila exhumácie aj rekonštrukcie cintorínov, až kým sa celý problém nevyšetrí. Úradníci MV SR však na takýto krok dodnes žiadny dôvod nevidia.
Pri zamyslení sa nad dôvodom týchto všetkých okolností, nad poškvrnením miest posledného odpočinku vojakov a nad falšovaním historických dokumentov sa natíska mnoho rôznych hypotéz. Jednou z najhlavnejších, je snaha po zisku od nemeckých donorov, ktorí financovali exhumácie a pochovávanie falošných nemeckých vojakov. Do celej tejto kauzy je zatiahnuté aj MV SR, čo vyvoláva ďalšie možné hypotézy. Skoro po dvoch rokoch je už čas ukončiť všetky hypotézy a prenechať priestor pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré musia vyšetriť okolnosti a zistiť, kde sa ukrýva pravda. Polícia zatiaľ neuviedla žiadne stanovisko, ale veríme, že sa tak čoskoro stane.
Článok vznikol v spolupráci s Mgr. Martinom Drobňákom
pripravila Schusterová Helena © Slovenské pohrebníctvo
Na obnove pietneho areálu sa počas troch rokov etapovými brigádami podieľali príslušníci nemeckého Bundeswehru a príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky z útvarov 2. mechanizovanej brigády a Vrtuľníkového krídla. Na záver dokonca generál Salaganič udelil Čestné odznaky Ozbrojených síl SR a poďakoval za spoluprácu. Toľko teatrálnosti! Ale pod touto zlatou pokrývkou sa skrýva jeden veľký problém s mnohými zaujímavými záhadami.
Hneď pri vstupe na vojnový cintorín v Medzilaborciach sa nachádza tabuľka s pomenovaním Nemecký vojnový cintorín. Spoločnosť starostlivosti o nemecké hroby na Slovensku uvádza, že sa na vojnovom cintoríne nachádza, z celkového počtu 404 vojakov, presne 327 ríšskych Nemcov. Historická realita je však úplne iná. Podľa historických náčrtov vojnových cintorínov sa dá definovať finálna podoba cintorína, kde bolo pochovaných 1 692 vojakov. Tento presný počet je potvrdený aj hláseniami žandárskej stanice z fondu Zemského vojenského veliteľstva. V dokumentácii z roku 1917 sa uvádzajú štyri jednotlivé hroby s nemeckými vojakmi. Z medzivojnového obdobia sú v dokumentoch označené len dva nemecké hroby. Súčasťou archívnej zložky je aj zoznam padlých vojakov, ktorý síce nie je kompletný, ale dá sa z neho určiť, kde sa pozostatky nemeckých vojakov nachádzajú. Sú iba v dvoch hroboch. Ak si to zhrnieme, tak sa na vojnovom cintoríne v centre Medzilaboriec podľa archívnych materiálov nachádza pochovaných 1 692 vojakov, z toho len piati nemeckí vojaci, ktorých mená sú: poručík Otto Koch, šikovateľ Eduard Kuchnel a vojaci Jan Kinge, Albert Vogel a A. Waldeberg a zvyšných 1 687 padlých vojakov slúžilo v rakúsko-uhorskej a ruskej armáde. Čo sa týka vzhľadu cintorína, tak v minulosti tam boli jasne viditeľné jednotlivé aj masové vojnové hroby. Na hroboch boli osadené dobové betónové kríže, v strede bol centrálny pamätník a zachovaná bola aj vstupná brána. Aj keď sa pri rekonštrukcii cintorína dbalo na maximálne využitie starých artefaktov architektúry, je pôvodná historická podoba cintorína doslova pochovaná. Na ploche sú obrubníkmi vyznačené fiktívne masové šachty, ktoré nezodpovedajú historickému náčrtu cintorína. Väčšina pôvodných krížov a dobová brána boli zničené. Preto postup práce Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku na vojnovom cintoríne v Medzilaborciach sa len ťažko dá nazvať rekonštrukciou historickej pamiatky.Presuňme sa k exhumácii vojakov z iných cintorínov, ktorých pozostatky mali byť uložené na už spomínanom vojnovom cintoríne v Medzilaborciach pri mestskom úrade. V roku 2010 sa z cintorína pri železničnej stanici v Medzilaborciach, podľa podkladov Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku, exhumovalo 58 vojakov, z toho 37 vojakov malo mať nemeckú štátnu príslušnosť. Znova ale narážame na nesúlad s archívnymi dokumentmi. Tam sa uvádza 100 pochovaných padlých vojakov. Z tohto počtu je podľa štátnej príslušnosti identifikovaných 46 ruských a 10 rakúsko-uhorských vojakov. Ďalších 28 vojakov je uvedených s rakúsko-uhorskou aj nemeckou príslušnosťou a zvyšných 16 vojakov nemá identifikovanú štátnu príslušnosť. Tento fakt potvrdzuje záver, že exhumačné práce vykonané na vojnovom cintoríne pri železničnej stanici v Medzilaborciach boli vykonané nedôsledne, a tak bol cintorín z nedbanlivosti zničený.
Pozastavme sa ešte v obci Oľka, kde na jeseň 2011 Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku takisto vykonala exhumáciu vojakov nemeckej štátnej príslušnosti. Stalo sa tak na základe povolenia od MV SR zo dňa 6. 10. 2011. Opäť však dochádza k nezrovnalosti. Spoločnosť uvádza, že z cintorína bolo exhumovaných 74 padlých vojakov, z toho s nemeckou príslušnosťou malo byť 54 vojakov. Ak sa pozrieme do archívnych dokumentov uložených vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave, štátna príslušnosť je určená pri 49 obetiach. Štátna príslušnosť bola podľa dokumentov presne určená pri 47 rakúsko-uhorských vojakoch a 2 ruských vojakoch. K cintorínu existuje niekoľko náčrtov. Na základe jedného z nich je možné dokázať prítomnosť pozostatkov 6 nemeckých obetí. Opäť sa stretávame s tým, že presne identifikované mená známych rakúsko-uhorských vojakov boli ignorované, ostatky boli považované za nemecké a vojnový cintorín v obci Oľka bol zničený.
Ak si to zhrnieme, tak na vojnovom cintoríne pri mestskom úrade v Medzilaborciach nebola pri rekonštrukcii rešpektovaná historická realita. Cintorín je neoprávnene prezentovaný ako nemecký vojnový cintorín, a to aj napriek faktu, že nemecké obete tvoria len malý zlomok všetkých tam pochovaných vojakov. Ďalšie nezrovnalosti sa preukázali pri exhumáciách z iných vojnových cintorínov, ktoré sa konali pod zámienkou exhumácie nemeckých vojakov. Na všetky tieto podozrivé skutočnosti Klub vojenskej histórie Beskydy upozornil na svojich internetových stránkach pred viac ako poldruha rokom. Oficiálnymi listami informoval MV SR, ktoré sa zaoberá agendou vojnových hrobov. Zamyslime sa, prečo je záujem silou mocou z medzilaboreckého cintorína urobiť nemecký vojnový cintorín? Najskôr to bude vyplývať z toho, že Nemci boli jediní, ktorí sa odhodlali na rekonštrukciu týchto cintorínov. Nemecká nadácia Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge totiž celú rekonštrukciu financovala desiatkami tisícmi eur, ktoré previedla na účet Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnového hroby na Slovensku so sídlom v Prešove. Vzniká tak odôvodnené podozrenie, že táto nemecká nadácia bola svojim slovenským partnerom cielene oklamaná tvrdením, že na tomto cintoríne je pochovaných 404 vojakov, z toho je ríšskych Nemcov 357.
Následkom týchto činov a zistení vznikol o túto kauzu zo strany médií veľký záujem. Pri pozornom analyzovaní vyhlásení Michala Bochina, ktorý sa vyjadroval pre média v mene spoločnosti je viditeľné, ako sa počty ostatkov vojakov a hlavne nemeckých vojakov na cintoríne v priebehu roka dosť výrazne menili, ale s archívnymi dokumentmi vôbec nesúhlasili. Veľké nejasnosti sa objavili pri obci Oľka a pozostatkoch exhumovaných z tohto vojnového cintorína. MV SR používalo sfalšované archívne dokumenty, ktoré im prešovská spoločnosť predkladala. Vôbec sa nebrali do úvahy dokumenty archívu v Bratislave. Namiesto toho ministerskí úradníci pokračovali bez kontroly a slepo opakovali médiám tie isté klamstvá, ktoré prezentovala aj prešovská spoločnosť. Napríklad tvrdili, že na cintoríne v Oľke bolo 74 ostatkov vojakov, z toho bolo 54 nemeckých vojakov, pričom je pravda úplne iná.
Napriek všetkým hrozbám medzinárodného škandálu, pred ktorým Klub vojenskej histórie Beskydy varovalo MV SR, sa nič nezmenilo. Odhalili sa dokumenty sfalšované prešovskou spoločnosťou, sprístupnili sa originálne archívne dokumenty, a ani tak sa nič nezačalo diať. To len potvrdzuje, že ministerstvo sa vo svojej práci nevyzná a úradníci nie sú kompetentní zaoberať sa agendou vojnových hrobov. Dokumenty predložené Spoločnosťou starostlivosti o nemecké vojnové cintoríny na Slovensku neoverili, dokonca bez štipky odbornosti potvrdili vybagrovanie cintorína v Oľke a pretvorenie spoločného cintorína v Medzilaborciach na údajný Nemecký cintorín. Dokonca v čase vypuknutia celej kauzy tvrdili, že dôkazom nemeckej štátnej príslušnosti vojakov pochovaných na medzilaboreckom vojnovom cintoríne sú evidenčné lístky padlých. Po vysvetlení, že dané lístky sa netýkajú nemeckých vojakov v Medzilaborciach, ale pochovaných vojakov v Čabinách, sa len zmenila argumentácia. Následkom toho vznikol imaginárny zoznam nemeckých vojakov a neustály „hokej“ odkazov na archívy, ktoré tvrdia, že tento zoznam neexistuje.
Pod vplyvom týchto udalostí a nálezov sa v Medzilaborciach v októbri 2012 konalo stretnutie organizované veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko a Ľudovým spolkom pre nemecké vojnové hroby. Po prvýkrát od vypuknutia tejto kauzy sa za okrúhlym stolom stretli predstavitelia Klubu vojenskej histórie Beskydy a prešovskej Spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Diskusia sa sústredila na otázku pochybných exhumácií obetí z prvej svetovej vojny na severovýchodnom Slovensku. Na základe prezentovaných argumentov nemecká strana dočasne pozastavila exhumácie aj rekonštrukcie cintorínov, až kým sa celý problém nevyšetrí. Úradníci MV SR však na takýto krok dodnes žiadny dôvod nevidia.Pri zamyslení sa nad dôvodom týchto všetkých okolností, nad poškvrnením miest posledného odpočinku vojakov a nad falšovaním historických dokumentov sa natíska mnoho rôznych hypotéz. Jednou z najhlavnejších, je snaha po zisku od nemeckých donorov, ktorí financovali exhumácie a pochovávanie falošných nemeckých vojakov. Do celej tejto kauzy je zatiahnuté aj MV SR, čo vyvoláva ďalšie možné hypotézy. Skoro po dvoch rokoch je už čas ukončiť všetky hypotézy a prenechať priestor pre orgány činné v trestnom konaní, ktoré musia vyšetriť okolnosti a zistiť, kde sa ukrýva pravda. Polícia zatiaľ neuviedla žiadne stanovisko, ale veríme, že sa tak čoskoro stane.
Článok vznikol v spolupráci s Mgr. Martinom Drobňákom
pripravila Schusterová Helena © Slovenské pohrebníctvo
Poznámka redakcie. Článok bol uverejnený v Slovenskom pohrebníctve 15.6.2013. Dňa 6. 8. 2013 bolo MV SR doručené uznesenie o zastavení konania, ktoré MV SR oznámilo na svojom portáli dňa 12.8.2013. Celé oznámenie si môžete prečítať i v našom ďalšom článku, alebo priamo na stránke MV SR
Späť na tému Za hranicou zákona
