Nezáujem o telo, len o dušu
Už rímsky vojvodca Gaius Iulius Caesar v svojich Zápiskoch o vojne v Galii premýšľal nad nevyspytateľnosťou tohto národa.Všimol si, že Kelti bojujú nahí a necítia potrebu chrániť svoje telo. Neúcta k fyzickej schránke? Odpoveďou sú azda ich pohrebné rituály. I keď spočiatku pochovávali kostrovo, neskôr spaľovaním, ich pohrebiská nakoniec celkom zmizli. Možno sa stratili a možno nie. Súvisí to s ich kultom o posvätnej úcte k duši. Antické pramene potvrdzujú, že keltskí druidi rešpektovali reinkarnáciu. Telo nebolo dôležité, ak ho už duša nepotrebovala. Mŕtvych hádzali do rieky a znamenalo to niečo viac, ako len symbolický rituál... Jednoducho, neuznávali múry, väzby, hranice a asi aj preto svoje stretnutia a obrady uskutočňovali na lúkach, či hlboko v lesoch. Išlo o neutíchajúcu túžbu, splynúť s prírodou, ale najmä s neviditeľným svetom nesmrteľných bohov. A nechýbali pravidelné obete, nielen zvieracie, ale aj ľudské.
 
Geniálna pamäť a obete
Paradoxne, svoje vedomosti, aktivity a filozofiu si Druidi nezaznamenávali. Čo to sa zachovalo, ale iba vďaka Rimanom. S určitosťou sa však dá povedať, že v komunitách hrali role šamanov, vykladačov právd o dôležitosti života a nevyhnutnosti smrti. Slovo druid pochádza z gréckeho drus (dub) a zo sanskrtu vid (znalosť). Možno teda predpokladať, že svoje vedomosti a umenie najčastejšie uplatňovali v posvätných dubových hájoch. Minimálne tam vykonávali svoje posvätné obrady a meditácie, prípadne práve tam sa zaoberali aj liečiteľstvom. Vzbudzovali úctu a rešpekt.
Druidom sa mohol stať každý, kto o túto poctu stál, nezávisle od spoločenskej triedy. Musel však spĺňať jednu veľmi dôležitú podmienku - disponovať vynikajúcou pamäťou. Adepti sa veľa rokov učili naspamäť kvantá textov v archaickej reči, ktorej rozumeli iba druidi, možno preto, aby ich tajomstvá ostali uchránené pred nepovolanými. Príprava na dráhu druida mohla niekedy trvať aj dvadsať rokov.

Učenie o nesmrteľnosti duše
Podstatou ich svetonázoru bola viera v nesmrteľných bohov a nesmrteľnosť duše. Práve tá, podľa nich, po smrti prechádza do iných bytostí. Druidi mali zároveň obrovský politický vplyv. Keďže boli organizátormi protirímskych povstaní a bránili romanizácii, Rimania ich nemali veľmi v obľube. Vystupovali aj ako nezávislí sudcovia rozhodujúci pri medzikmeňových sporoch a podobne. Neskôr už druidi netvorili striktne uzavretú kastu ani čisto náboženské spoločenstvo. Do svojich radov postupne prijímali i príslušníkov ostatných spoločenských vrstiev, náboženskú funkciu prevýšila ich pedagogická a súdna činnosť. Najdlhšie sa inštitúcia druidov udržala v Írsku. Ich nástupcami sa tam stali filedi, neskorší zakladatelia stredovekých škôl.

Keltské pohrebiská
Kelti, ktorí osídlili južné Francúzsko, stavali svojim bohom svätyne. K svätyni v oppide Entremont viedla asi stometrová, dlhá cesta, lemovaná sochami héroiov (hrdinov). Vnútri sa nachádzali výklenky pre ľudské lebky. Podobný nález je známy z oppida Roquepertuse. Kult ľudskej hlavy bol medzi Keltmi všeobecne rozšírený. Z ostatných oblastí obývaných Keltmi existujú doklady o posvätných miestach kultového charakteru, ohradených plotom či priekopou. Často nimi boli iba háje s posvätnými stromami, na posvätný účel však mohol slúžiť len jeden strom, kôl či stĺp.
Na území Slovenska máme z tohto obdobia doloženú svätyňu na centrálnom hradisku Havránok v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary ako šperky, mince, poľnohospodárske plodiny či zvieratá. V hlboko zapustenej jame v strede objektu sa zachovali nespálené pozostatky ľudských obiet.

Katka Kmošenová © Slovenské pohrebníctvo