Čo sa deje s odobratými vzorkami pri pitve?
Na otázky nášho redaktora dpovedá poverená riaditeľka odboru súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou MUDr. Iveta Rosenbachová. Dnes nás zaujímalo všetko ohľadom odobratých vzoriek z tiel zomrelých, ktoré môžu objasniť príčinu úmrtia, potvrdiť diagnózu a výsledky takýchto vyšetrení môžu v konečnom dôsledku pomáhať pri liečbe iných pacientov.
Ktoré zariadenia v SR majú možnosť analyzovať laboratórne vyšetrenia vzoriek odobratých pri patologicko-anatomických a ktoré pri súdno-lekárskych pitvách? Prípadne ak ich je veľa, tak koľko ich je?
Vyšetrenia nekroptických biologických materiálov t.j. vzoriek odobratých z mŕtvych tiel pri súdnolekárskych a patologickoanatomických pitvách vykonávajú všetky laboratóriá súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „SLaPA pracoviská“), ktorých je 10.
Aké sú najčastejšie histologické laboratórne vyšetrenia a aké najčastejšie toxikologické vyšetrenia sa v súčasnosti diagnostikujú?
Medzi najčastejšie histologické vyšetrenia patria vyšetrenia vzoriek odobratých zo životne dôležitých orgánov – mozgu, srdca, pľúc, pečene, obličiek. Tieto vyšetrenia sú štandardným histologickým vyšetrením pri každej pitve. Samozrejme, ak je to potrebné, vyšetrujú sa aj ďalšie orgány a tkanivá odobraté z tela. Čo sa týka toxikologických vyšetrení, tie sa vykonávajú na vzorkách živých aj mŕtvych ľudí. Základným vyšetrením pri každej súdnolekárskej pitve je vyšetrenie alkoholu v krvi. Okrem zisťovania alkoholu, medzi ďalšie toxikologické vyšetrenia patrí vyšetrovanie cudzorodých toxických látok v krvi a v moči (prípadne inom biologickom materiáli odobratom z tela pri pitve), predovšetkým liečiv a psychoaktívnych látok (drogy, omamné a návykové látky), ďalej vyšetrovanie oxidu uhoľnatého v krvi a kyanidov. Tieto vyšetrenia sa vykonávajú podľa potreby konkrétneho prípadu – takmer pravidelne však v prípadoch úmrtí spôsobených sebapoškodením, napadnutím inou osobou, pri dopravných úrazoch, pracovných úrazoch, ale aj vtedy, ak sú potrebné pre diagnostický záver daného prípadu.
Koľko histologických a koľko toxikologických vyšetrení sa na Slovensku zrealizovalo v minulom roku?
Úrad nedisponuje informáciou, koľko je takýchto vyšetrení na celom Slovensku, ale len v rámci jeho pracovísk. V roku 2010 sa vykonalo 72 026 histologických a 51 782 toxikologických vyšetrení spolu na všetkých SLaPA pracoviskách.
Aké je percentuálne rozloženie histologických a toxikologických vyšetrení na Slovensku?
Zo všetkých vyšetrení, ktoré sa vykonali na SLaPA pracoviskách úradu v roku 2010 tvoria 58,18% histologické vyšetrenia a 41,82% toxikologické vyšetrenia. Ako je uvedené vyššie, nedisponujeme informáciou o celkových počtoch za celé Slovensko.
Robí sa na Slovensku viac alebo menej histologických a toxikologických vyšetrení ako po minulé roky?
Úrad sa môže vyjadriť len k vyšetreniam, ktoré vykonáva na svojich pracoviskách, nie k situácii na celom Slovensku. Celkovo môžeme povedať, že počty vyšetrení v posledných dvoch rokoch majú mierne klesajúcu tendenciu.
Odoberajú sa vzorky pre laboratórne účely z každého pitvaného nebožtíka?
V prípade súdnolekárskych aj patologickoanatomických pitiev sa na histologické vyšetrenie odoberajú vzorky z každého mŕtveho tela (samozrejme, ak je to možné - napríklad v prípade kostrového nálezu alebo pokročilých hnilobných zmien tela nie je možné odobrať žiadny orgán, možno odobrať však kostné tkanivo). Na toxikologické vyšetrenia pri súdnolekárskych pitvách sa štandardne odoberajú vzorky krvi a moču, ktoré sa podľa potreby daného prípadu vyšetrujú alebo sa odložia na určitú dobu (6 mesiacov). Po uplynutí tejto doby od pitvy sa všetky vzorky na toxikologické vyšetrenie likvidujú. Vyšetrenie alkoholu je štandardným toxikologickým vyšetrením takmer pri každej súdnolekárskej pitve, pričom toto vyšetrenie môžu dopĺňať ďalšie toxikologické vyšetrenia. Na väčšine súdnolekárskych pracovísk úradu sa vykonávajú aj ďalšie laboratórne vyšetrenia – sérohematologické vyšetrenia (vyšetrenie krvnej skupiny), vyšetrenia povýstrelových splodín (pri strelných poraneniach), vyšetrenia rozsievok (pri utopeniach) a röntgenologické vyšetrenia (v prípade strelných poranení, dopravných úrazov, podozreniach na týranie detí).
V ktorých prípadoch by patológ mal určite odobrať vzorku a zaslať ju do laboratória na vyšetrenie?
V každom jednom prípade, kedy je potrebné vykonať laboratórne vyšetrenie, musia lekári vykonávajúci pitvu, či už súdny lekár alebo patológ, odobrať potrebné vzorky a indikovať potrebné laboratórne vyšetrenia.
Sú nejaké limity laboratórneho vyšetrenia zo vzoriek odobratých pri pitve?
Vzorky odobraté po pitve na toxikologické vyšetrenie musia byť vyšetrené do 4 týždňov a na histologické vyšetrenie musia byť vyšetrené do 3 týždňov.
Sú vzorky z takéhoto laboratórneho vyšetrenia zo zákona archivované?
Výsledky z laboratórnych vyšetrení sú súčasťou pitevného protokolu, ktorý v zmysle vnútorných predpisov ÚDZS uchováva po dobu 20 rokov.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Ktoré zariadenia v SR majú možnosť analyzovať laboratórne vyšetrenia vzoriek odobratých pri patologicko-anatomických a ktoré pri súdno-lekárskych pitvách? Prípadne ak ich je veľa, tak koľko ich je?
Vyšetrenia nekroptických biologických materiálov t.j. vzoriek odobratých z mŕtvych tiel pri súdnolekárskych a patologickoanatomických pitvách vykonávajú všetky laboratóriá súdnolekárskych a patologickoanatomických pracovísk Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „SLaPA pracoviská“), ktorých je 10.
Aké sú najčastejšie histologické laboratórne vyšetrenia a aké najčastejšie toxikologické vyšetrenia sa v súčasnosti diagnostikujú?
Medzi najčastejšie histologické vyšetrenia patria vyšetrenia vzoriek odobratých zo životne dôležitých orgánov – mozgu, srdca, pľúc, pečene, obličiek. Tieto vyšetrenia sú štandardným histologickým vyšetrením pri každej pitve. Samozrejme, ak je to potrebné, vyšetrujú sa aj ďalšie orgány a tkanivá odobraté z tela. Čo sa týka toxikologických vyšetrení, tie sa vykonávajú na vzorkách živých aj mŕtvych ľudí. Základným vyšetrením pri každej súdnolekárskej pitve je vyšetrenie alkoholu v krvi. Okrem zisťovania alkoholu, medzi ďalšie toxikologické vyšetrenia patrí vyšetrovanie cudzorodých toxických látok v krvi a v moči (prípadne inom biologickom materiáli odobratom z tela pri pitve), predovšetkým liečiv a psychoaktívnych látok (drogy, omamné a návykové látky), ďalej vyšetrovanie oxidu uhoľnatého v krvi a kyanidov. Tieto vyšetrenia sa vykonávajú podľa potreby konkrétneho prípadu – takmer pravidelne však v prípadoch úmrtí spôsobených sebapoškodením, napadnutím inou osobou, pri dopravných úrazoch, pracovných úrazoch, ale aj vtedy, ak sú potrebné pre diagnostický záver daného prípadu.
Koľko histologických a koľko toxikologických vyšetrení sa na Slovensku zrealizovalo v minulom roku?
Úrad nedisponuje informáciou, koľko je takýchto vyšetrení na celom Slovensku, ale len v rámci jeho pracovísk. V roku 2010 sa vykonalo 72 026 histologických a 51 782 toxikologických vyšetrení spolu na všetkých SLaPA pracoviskách.
Aké je percentuálne rozloženie histologických a toxikologických vyšetrení na Slovensku?
Zo všetkých vyšetrení, ktoré sa vykonali na SLaPA pracoviskách úradu v roku 2010 tvoria 58,18% histologické vyšetrenia a 41,82% toxikologické vyšetrenia. Ako je uvedené vyššie, nedisponujeme informáciou o celkových počtoch za celé Slovensko.
Robí sa na Slovensku viac alebo menej histologických a toxikologických vyšetrení ako po minulé roky?
Úrad sa môže vyjadriť len k vyšetreniam, ktoré vykonáva na svojich pracoviskách, nie k situácii na celom Slovensku. Celkovo môžeme povedať, že počty vyšetrení v posledných dvoch rokoch majú mierne klesajúcu tendenciu.
Odoberajú sa vzorky pre laboratórne účely z každého pitvaného nebožtíka?
V prípade súdnolekárskych aj patologickoanatomických pitiev sa na histologické vyšetrenie odoberajú vzorky z každého mŕtveho tela (samozrejme, ak je to možné - napríklad v prípade kostrového nálezu alebo pokročilých hnilobných zmien tela nie je možné odobrať žiadny orgán, možno odobrať však kostné tkanivo). Na toxikologické vyšetrenia pri súdnolekárskych pitvách sa štandardne odoberajú vzorky krvi a moču, ktoré sa podľa potreby daného prípadu vyšetrujú alebo sa odložia na určitú dobu (6 mesiacov). Po uplynutí tejto doby od pitvy sa všetky vzorky na toxikologické vyšetrenie likvidujú. Vyšetrenie alkoholu je štandardným toxikologickým vyšetrením takmer pri každej súdnolekárskej pitve, pričom toto vyšetrenie môžu dopĺňať ďalšie toxikologické vyšetrenia. Na väčšine súdnolekárskych pracovísk úradu sa vykonávajú aj ďalšie laboratórne vyšetrenia – sérohematologické vyšetrenia (vyšetrenie krvnej skupiny), vyšetrenia povýstrelových splodín (pri strelných poraneniach), vyšetrenia rozsievok (pri utopeniach) a röntgenologické vyšetrenia (v prípade strelných poranení, dopravných úrazov, podozreniach na týranie detí).V ktorých prípadoch by patológ mal určite odobrať vzorku a zaslať ju do laboratória na vyšetrenie?
V každom jednom prípade, kedy je potrebné vykonať laboratórne vyšetrenie, musia lekári vykonávajúci pitvu, či už súdny lekár alebo patológ, odobrať potrebné vzorky a indikovať potrebné laboratórne vyšetrenia.
Sú nejaké limity laboratórneho vyšetrenia zo vzoriek odobratých pri pitve?
Vzorky odobraté po pitve na toxikologické vyšetrenie musia byť vyšetrené do 4 týždňov a na histologické vyšetrenie musia byť vyšetrené do 3 týždňov.
Sú vzorky z takéhoto laboratórneho vyšetrenia zo zákona archivované?
Výsledky z laboratórnych vyšetrení sú súčasťou pitevného protokolu, ktorý v zmysle vnútorných predpisov ÚDZS uchováva po dobu 20 rokov.
-mli- © Slovenské pohrebníctvo
Späť na tému Súdne lekárstvo
