Pre samosprávy a občanov
Z výstavy Slovak Funeral 2016 - video

Prejsť na video
 


servis
Anketa pre vás
Staňte sa reportérom!

Pošlite nám svoje foto zo zaujímavých pohrebísk vo svete. Môžete pridať aj vlastný sprievodný text. Vhodné príspevky uverejníme na tomto portáli alebo v tlačenej forme časopisu. Je možná aj dlhodobá spolupráca.


effs



Partneri a sponzori
logosapaksweb

 

 

Erbpngweb2

 



 

prihovory banner

 


olca_web

 

Obnovená synagóga v strede Slovenska

Brezno, Berezun, Berchun, Bries, Breznóbánya

Obnovená synagóga v strede Slovenska 03.02.2015 -
Brezno sa spomína už v listine z 13. storočia. V 14. a 15.storočí postupne získalo mestské privilégiá, jarmočné a trhové právo. V roku 1650 ho cisár Ferdinand III. povýšil na slobodné kráľovské mesto. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, lesnými prácami a baníctvom. Remeselníci sa združovali v niekoľkých cechoch. V 19.storočí sa na okolí ťažila železná ruda, ktorú spracovávala tunajšia železiareň. Postavené boli továrne na výrobu lepenky a remeňov, textilka, garbiareň a píly. V meste otvorili dve banky.

Židia začali do Brezna prichádzať až v druhej polovici 19. storočia. Dovtedy platil zákaz usídľovania židov v banských mestách. Začiatkom 70. rokov založili v Brezne židovskú náboženskú obec, ktorej príslušníkmi boli aj židia zo šiestich okolitých obcí. Vzhľadom na liberálnosť väčšiny členov sa obec hlásila k združeniu liberálnych neologických a statu quo ante židovských náboženských obcí Ješurun.

Súčasne so založením náboženskej obce vznikol aj spolok Chevra Kadiša/Pohrebné bratstvo, Svätý spolok vykonávajúci pohrebné obrady a udržiavajúci cintorín. Židovský cintorín bol založený neďaleko kresťanského. Breznianska židovská komunita nemala vlastný rabinát a spadala pod kompetencie okolitých rabinátov. Koncom 19. storočia sa bohoslužby vykonávali vo veľkej modlitebni. Komunita si viedla vlastnú matriku. Starostlivosť o sociálne odkázaných členov komunity zabezpečovali charitatívne spolky a nadácie.

Breznobanya-1918-z-magyarzsido.huSynagógu postavili v roku 1902. Mesto poskytlo komunite na jej výstavbu pozemok východne od centrálneho námestia na pravom brehu Hrona. Synagógu projektoval a stavbu realizoval banskobystrický staviteľ Peter Payerberger. Projekt bol ovplyvnený synagógou v Banskej Bystrici. Základný kameň stavby na ploche 23 m x 11 m položili v roku 1901. K výstavbe prispelo aj mesto potrebným materiálom. Nad úhľadnou tehlovou stavbou s trojosovým priečelím dominuje osemboká veža s medenou cibuľovitou kupolou. Vstupný priestor zaklenutý valenou klenbou má pôvodnú terazzo podlahu vyskladanú zo šedých plôch olemovaných úzkymi červenými pásmi. Do modlitebne je vstup z predsiene, z ktorej  vedú po oboch stranách aj schodištia na ženskú galériu, podopretú liatinovými stĺpmi. Okná sú ukončené polkruhom. Aron ha Kodeš, svätostánok, je umiestnený v polkruhovom výklenku vo východnej časti synagógy.

V interiéri sa nachádza pôvodná doska so zakladacou listinou v maďarskom a hebrejskom jazyku. Susedské vzťahy medzi židovským a majoritným obyvateľstvom boli dobré. Židia tvorili asi 4 % z celkového počtu obyvateľstva. Venovali sa obchodovaniu, remeslám a slobodným povolaniam.

Postavenie židov sa radikálne zhoršilo po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938. Boli vyraďovaní z verejného života, zbavení základných občianskych práv a slobôd. Židovských žiakov vylúčili z verejných škôl. Ohrozovaní boli násilnosťami, ktoré v roku 1942 vyvrcholili deportáciami do vyhladzovacích táborov na obsadenom území Poľska. Masové hroby na breznianskom židovskom cintoríne a v Kremničke sú nemí svedkovia ich utrpenia. Po ukončení vojnových útrap sa ich do Brezna vrátilo asi 40. Činnosť obce už nebola obnovená.

Budova synagógy prestala od roku 1942 slúžiť náboženským účelom a chátrala. Jej priestory boli využívané ako sklad obilia. Mesto Brezno odkúpilo synagógu od ÚZ ŽNO v roku 1984. Čiastočná obnova interiéru sa začala až v roku 1996 v spolupráci s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave a umožnila využívať priestor  synagógy na rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, umelecké výstavy. Históriu breznianskej židovskej komunity tu pripomína malá expozícia. Mestské zastupiteľstvo sa snaží získať finančné prostriedky, ktorými by zabezpečila rekonštrukciu objektu synagógy a jej dôstojné využívanie, ktoré by prispelo k posilneniu kultúrneho potenciálu regiónu a infraštruktúry cestovného ruchu.
 
Východne od mesta Brezno sa nachádzajú cintoríny troch náboženských vyznaní. Cez hlavnú bránu sa vstupuje do evanjelickej a katolíckej časti cintorína. Miesto posledného odpočinku židovských obyvateľov sa nachádza na najvyššej časti kopcovitého terénu. Rozmery cintorína sú 13 m x 200 m. Hroby mužov a žien nie sú oddelené. Náhrobné kamene sú zhotovené zo švédskeho granitu, zo sivého mramoru alebo z  umelého kameňa. Nápisy na nich sú zväčša dvojjazyčné (hebrejsko – maďarské, nemecké, slovenské). 1. september je Európskym dňom židovskej kultúry a dedičstva. Zavedený bol už od roku 1996.

Použitá literatúra:
Borský, M.: Synagogue Architecture in Slovakia, Synagoga Slovaca, Bratislava, 2007
Kollár, D., Lacika, J., Pohaničová, J.: Kultúrne krásy Slovenska, Synagógy, Bratislava, Dajama 2013
Bárkány, E., Dojč, Ľ.: Židovské náboženské obce na Slovensku, Vesna, Bratislava, 1991
Encyklopédia židovských náboženských obcí, 1. časť: SNM-MŽK, Edícia Judaica Slovaca, 2009


Pripravila a fotografie poskytla Viera Kamenická SNM © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP september 2014
 


  Ostatné články v téme
Rozhovor s hlavnou architektkou mesta Bratislava
Chodník úcty k predkom
Drevo na náhrobkoch
Návrh vertikálneho cintorína
Aj cintoríny majú svoju dušu
Detaily na hroboch
 
  Cintoríny z pohľadu záhradného architekta
Plávajúci cintorín
Podzemný cintorín
Význam zelene na pohrebiskách
Amsterdam
Dôstojný pomník či drobná stavba
 
Späť na tému Architektúra