Pre samosprávy a občanov
Z výstavy Slovak Funeral 2016 - video

Prejsť na video
 


servis
Anketa pre vás
Máte v pláne počas svojej dovolenky, alebo navštívili ste počas svojej dovolenky niektorý zo zaujímavých cintorínov?
Staňte sa reportérom!

Pošlite nám svoje foto zo zaujímavých pohrebísk vo svete. Môžete pridať aj vlastný sprievodný text. Vhodné príspevky uverejníme na tomto portáli alebo v tlačenej forme časopisu. Je možná aj dlhodobá spolupráca.




Partneri a sponzori
 

 

logosapaksweb

 

 

Erbpngweb2

 



 


olca_web

 

Dane po úmrtí podnikateľa

Čo robiť s daňami?

Dane po úmrtí podnikateľa 01.10.2015 -
Zomrel vám vlani blízky príbuzný, ktorý podnikal ako živnostník či eseročka? Ako pozostalí by ste mali myslieť na to, ako vysporiadať dane. Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred jeho smrťou (a to aj u živnostníka), prechádza na jej dediča, a to do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Občiansky zákonník hovorí, že ak je dedičov viac, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.

Podľa Patrície Macíkovej, hovorkyne Finančnej správy, pri vysporiadaní daní po úmrtí fyzickej osoby treba postupovať podľa viacerých právnych predpisov: Občianskeho zákonníka, Obchodného  zákonníka, Živnostenského zákona, Zákona o dani z príjmov.

Čo so živnosťou po úmrtí zosnulého
„Pri úmrtí daňovníka, ktorý podnikal podľa paragrafu 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, prestáva byť tento podnikateľ subjektom práva. Preto nie je možné, po jeho úmrtí  pokračovať v podnikaní v jeho mene a podávať zaň daňové priznanie na dani z príjmov fyzických osôb,“ hovorí Patrícia Macíková. V praxi sa podľa nej stáva, že sa aj v nasledujúcom zdaňovacom období podá daňové priznanie za zomrelého a naďalej sú vystavované účtovné doklady, napríklad faktúry, na meno zomrelého. Živnostenské oprávnenie zaniká smrťou živnostníka, ak nepokračujú v živnosti dedičia či správca dedičstva, a to najneskôr skončením konania o dedičstve, čiže nadobudnutím jeho právoplatnosti, alebo vydaním osvedčenia o dedičstve.

Pokračovanie v podnikaní? Zákon to umožňuje
„Živnostenský zákon osobitne upravuje prípad, keď po úmrtí živnostníka pokračuje v prevádzkovaní živnosti pozostalý manžel, a to podľa paragrafu 13 živnostenského zákona. Deje sa tak v prípade, ak pozostalý manžel bol spoluvlastníkom majetku, alebo tento podiel nadobudol dedičstvom, môže pokračovať v živnosti aj po skončení konania o dedičstva, a na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa,“ tvrdí hovorkyňa. Ak je pozostalý manžel-ka podnikateľom, oznámi živnostenskému úradu do jedného mesiaca po skončení dedičského konania obchodné meno a identifikačné číslo, pod ktorými bude pokračovať v živnosti, a poskytne ďalšie údaje potrebné na vydanie nového živnostenského listu alebo novej koncesnej listiny.

Kto môže pokračovať v živnosti po úmrtí živnostníka až do skončenia konania o prejednaní dedičstva:
a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu,
b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, tiež pozostalý manžel, ak v živnosti nepokračujú dedičia,
c) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.

Macikova_Patricia-hovorca-financnej-spravy
Mgr. Patrícia Macíková, hovorkyňa Finančnej správy
Dedičia a pokračovanie v živnosti
Ak v podnikaní pokračuje dedič (manžel, manželka, dieťa), pokračuje už vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť, aj keď nemá vlastné živnostenské oprávnenie. „Pri pokračovaní v živnosti vydá živnostenský úrad osobe, ktorá pokračuje v podnikaní, úradný záznam. Týmto spôsobom živnostenský úrad potvrdí zmeny v živnostenskom liste zomrelého. Pokračovateľ v živnosti je oprávnený dňom  uvedeným  v úradnom zázname začať vykonávať živnosť,“ radí Patrícia Macíková.

Dedič, manžel (manželka) alebo správca dedičstva, ktorý pokračuje po úmrtí daňovníka v podnikaní na základe úradného záznamu, má povinnosti aj voči správcovi dane. Musí sa totiž registrovať na daňovom úrade. Ak už predtým mal vydané platné osvedčenie o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, musí oznámiť, že došlo k zmene skutočnosti nahlásenej pri registrácii správcovi dane.

Kedy a ako podať priznanie
Chcete podať daňové priznanie po zosnulom, ale neviete ako? „Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Keď je dedičov viac, podáva priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Keď je dedičom štát, čiže Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva,“ spresňuje hovorkyňa. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.

Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Správca dane môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania  len v prípade, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty na podanie daňového priznania.

Dlhy na daniach po zosnulom
Správca dane má právo požadovať od dedičov zaplatenie daňových pohľadávok do výšky ceny majetku, ktorý na nich prešiel podľa rozhodnutia o dedičstve. Dediči pritom zodpovedajú za dlh zosnulého až do výšky hodnoty majetku vyjadreného vo financiách, čiže nielen konkrétnym majetkom, napríklad nehnuteľnosťou. „Ak došlo k predaju zdedenej nehnuteľnosti za cenu nižšiu, ako bola hodnota nadobudnutá dedením, dedičia zosnulého dlžníka zodpovedajú za dlh až do výšky pôvodnej hodnoty nehnuteľnosti, a to i svojim vlastným majetkom,“ objasňuje Patrícia Macíková. Účastníkom daňového konania sú právni nástupcovia zomrelého uvedení v uznesení súdu alebo v osvedčení o dedičstve. Ak je dedičov viac, správca dane pri vymáhaní nedoplatku po zomrelom bude brať do úvahy výšku ich podielov v dedičstve.

Preverte si vaše práva i povinnosti
V praxi sa podľa slov hovorkyne Finančnej správy najčastejšie vyskytujú prípady, kedy podnikateľ zomrie a aj po jeho smrti sa naďalej vystavujú účtovné doklady na jeho meno, prípadne sa podáva na jeho meno daňové priznanie aj v ďalších zdaňovacích obdobiach. „Takýto postup je však nesprávny. Čo s týka zomrelého zamestnanca, stáva sa, že zamestnávateľ vykoná za zomrelého ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Takýto postup je rovnako neprípustný.“
 
Ročné zúčtovanie je možné vykonať, len ak oň požiada zamestnanec, čo v prípade jeho úmrtia nie je možné.  
„Ak zamestnanec zomrie, daňové priznanie je povinný podať dedič, pričom sa daňové priznanie podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka. Správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, teda pred 31. marcom 2015,“ spresňuje Macíková.

Zástupca firmy a daňové priznanie
Inak sa postupuje, ak zomrel napríklad konateľ eseročky. V tomto prípade nie je možná dohoda dedičov, kto bude za firmu podávať daňové priznanie, dokonca je vhodné do konca marca požiadať daňový úrad o stanovenie zástupcu právnickej osoby. Ak eseročka má zdaňovacie obdobie kalendárny rok, musí podať priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 do 31. marca 2015 alebo do predĺženej lehoty, do 30. júna 2015, ak to daňovník oznámi správcovi dane. Najviac o šesť kalendárnych mesiacov sa lehota predlžuje, ak súčasťou príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.


Pripravila Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP II. 2015
 
  Ostatné články v téme
Úmrtie v nemocnici
Financovanie pohrebu
Hypotéka po úmrtí
Poberanie penzie po zosnulom
Šetríte si na pohreb?
 
  Úmrtie v zahraničí
Ak zomrie živnostník
Právo poznať príčinu smrti
Žalovať zdravotníkov za pochybenie?
Poistenie a zosnulý
 
Späť na tému Úmrtie v rodine - čo robiť?