Pre samosprávy a občanov
Z výstavy Slovak Funeral 2016 - video

Prejsť na video
 


servis
Anketa pre vás
Staňte sa reportérom!

Pošlite nám svoje foto zo zaujímavých pohrebísk vo svete. Môžete pridať aj vlastný sprievodný text. Vhodné príspevky uverejníme na tomto portáli alebo v tlačenej forme časopisu. Je možná aj dlhodobá spolupráca.


effs



Partneri a sponzori
logosapaksweb

 

 

Erbpngweb2

 



 

prihovory banner

 


olca_web

 

Chceme vyhrať boj o život

Skupina Falck

Chceme vyhrať boj o život 28.12.2013 -
 Vytáčate telefónne číslo 112 alebo 155. Niekto z vašich blízkych práve potrebuje naliehavú lekársku pomoc. Počítate sekundy do príchodu záchrannej zdravotnej služby. A k hranici medzi životom a smrťou je odrazu len krok.

Podajte prvú pomoc, aj to pomôže
Podľa štatistík len zhruba sedem zo stovky svedkov nehody či úrazu vie, ako poskytnúť prvú pomoc. Pritom najčastejšie, až v 75 % prípadov, sa stane ochorenie či úraz doma alebo na pracovisku. Ako sa teda zachovať v takýchto situáciách? „Treba si uvedomiť, že ak podáte prvú pomoc človeku, ktorý ju potrebuje, môžete mu zachrániť život. A na to, aby ste prvú pomoc vôbec podali, musíte ju ovládať. Ľudia majú často strach, hovoria, že sa boja, že sa to nedokážu naučiť. A to je aj najväčšia chyba, ktorej sa môžu dopustiť – o prvú pomoc sa ani nepokúsia,“ tvrdí Alena Lacyková-Krčová, PR manažérka a hovorkyňa skupiny Falck na Slovensku. Pritom na záchranu života stačí zopár jednoduchých úkonov.
 
autor-martin-chroust-povolene-pouzit
Ilustračné foto, autor Martin Chroust
Zachovajte si chladnú hlavu
Nikdy neviete, kedy budete vedomosti o poskytnutí prvej pomoci potrebovať. Čo keď sa zajtra napríklad ocitnete v situácii, že od vás bude závisieť ľudský život? Naučiť sa základy prvej pomoci je nesmierne jednoduché. „Problémom je napríklad aj to, že ak sa aj laici pokúsia o prvú pomoc, nepokračujú v nej. Mali sme prípad, kedy sa mladý chlapec ocitol v bezvedomí, jeho kamarát začal s resuscitáciou, ale po piatich minútach skončil. Keď na miesto dorazili naši záchranári, chlapca prevzali bez známok života, resuscitovali ho takmer hodinu, ale márne. Pritom stačilo, aby mu kamarát stláčal hrudník nepretržite, až do príchodu záchranky,“ tvrdí Alena Lacyková-Krčová. Keď sa ocitnete zoči-voči situácii, kedy od vás závisí záchrana ľudského života, zachovajte si chladnú hlavu. „Skontrolujte, či pacient dýcha, či je pri vedomí, či niečo nemá v ústnej dutine. Ak nedýcha, okamžite začnite s oživovaním v pomere 30 stlačení hrudníka na 2 vdychy do úst, čo opakujete a samozrejme, okamžite, kontaktujte tiesňovú linku 155 alebo 112.“
   
Pomoc často v poslednej chvíli
Záchranári skupiny najčastejšie pomáhajú pacientom s diagnózou kolaps, bolesti na hrudníku, hypertenzia a sťažené dýchanie. V lete sú to aj úrazy. Dopravné nehody sú skôr ojedinelé. „Žiaľ, často dochádza aj k zneužívaniu záchrannej zdravotne služby (ZZS). Záchranári sú volaní k prípadom, ktoré nie sú akútne a pacienti nie sú v ohrození života. A práve vtedy sa môže stať, že pomoc sa nedostane človeku, ktorý ju naozaj potrebuje,“ tvrdí hovorkyňa. Dôvod? Záchranári sú zaneprázdnení banálnym prípadom a k pacientovi v ohrození života smeruje iná sanitka z väčšej vzdialenosti. Na druhej strane sa však stáva aj to, že ľudia zbytočne otáľajú a pomoc privolajú až vtedy, keď je neskoro.

Zvýšte šance pacienta na prežitie
Najčastejšími chybami v praxi pri privolaní zdravotníckej pomoci, podľa hovorcu Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR Borisa Chmela, sú nerozpoznanie príznakov včas, alebo ich zľahčovanie. „Už keď sa ľudia rozhodnú zavolať na tiesňovú linku – síce nie častou, ale o to významnejšou chybou je, ak sa pri postihnutom ani len nezastavia a nezistia, v akom je stave a či nepotrebuje poskytnutie prvej pomoci do príchodu profesionálnej záchrannej zdravotnej služby.“ Odovzdávajú zvyčajne strohú informáciu o tom, že niekde niekoho videli ležať – nevedia či je postihnutý pri vedomí a či dýcha. „Operátor záchrannej zdravotnej služby na tiesňovej linke tým pádom nemá dostatok informácií k vyhodnoteniu stavu a nemá partnera na spoluprácu, s ktorým by sa pokúsil dať postihnutému šancu na prežitie,“ tvrdí Boris Chmel.

Niekedy je na záchranu neskoro
Niekedy sa môže stať, že lekár záchrannej služby príde k pacientovi neskoro. Môže iba skonštatovať smrť. Vtedy podľa Aleny Lacykovej-Krčovej záchranná služba postupuje nasledovne: „Lekár vypíše potrebné dokumenty, u záchrannej zdravotnej služby (ZZS) je to záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby a následne kontaktuje Operačné stredisko ZZS SR príslušného kraja. Zosnulý v takomto prípade ostáva na mieste, prikryje sa plachtou. Na mieste musí zostať dve hodiny až do príchodu obhliadajúceho lekára, ktorého vyšle operačné stredisko.“ Väčšinou ide o obvodného lekára daného pacienta alebo lekára lekárskej služby prvej pomoci (LSPP).“ Tento lekár urobí obhliadku zosnulého, stanoví predbežnú príčinu smrti, vypíše dokumenty a až potom je možné zosnulého odviezť pohrebnou službou, ktorú si vyberá rodina podľa vlastného uváženia.

O skupine Falck
Falck Záchranná a. s. patrí do nadnárodnej skupiny Falck, ktorá má sídlo v Dánsku. V oblasti záchranných služieb má vyše storočnú tradíciu a patrí k absolútnej profesionálnej špičke. Pôsobí v 35 krajinách sveta a v súčasnosti je najväčším poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby v Európe. Na Slovensku Falck Záchranná a. s. prevádzkuje 91 staníc ZZS a je aj najväčším poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby.

Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR
Na Slovensku je 24 hodín nepretržite v pohotovosti 280 ambulancií záchrannej zdravotnej služby, z toho je sedem vrtuľníkov a 273 pozemných ambulancií. Tie sú pripravené zasiahnuť vždy, pokiaľ došlo k náhlemu ohrozeniu života, zdravia, vážnemu úrazu, alebo nehode s väčšími následkami. Z tých 273 pozemných ambulancií je 92 RLP s lekárom a dvoma zdravotníkmi a 181 RZP s dvoma zdravotníkmi. Ambulancie RLP a RZP poskytujú tzv. prednemocničnú zdravotnú starostlivosť, čiže pacienta zastabilizujú a prevezú čo najskôr do zdravotníckeho zariadenia.
V prípade, ak dôjde k úmrtiu pacienta v ambulancii záchrannej zdravotnej služby počas transportu, pacient (zosnulý) je transportovaný do najbližšieho ústavného zdravotníckeho zariadenia. „Tam ho musia prevziať. Službukonajúci lekár následne vypíše potrebné dokumenty, kontaktuje rodinu zosnulého a rodina následne pohrebnú službu podľa vlastného uváženia,“ spresňuje Alena Lacyková-Krčová.

Zmeny v záchrannom systéme
Ešte začiatkom tohto roka sa hovorilo, že v záchrankách má jazdiť čoskoro menej lekárov ako doteraz. K zmene pristúpilo Ministerstvo zdravotníctva SR na základe analýzy Operačného strediska ZZS SR. Od apríla sa 26 staníc Rýchlej lekárskej pomoci (RLP), tvorených vodičom, záchranárom a lekárom, zmenilo na posádky Rýchlej zdravotníckej pomoci(RZP), vo formáte vodič a záchranár. „V žiadnom prípade však nedošlo k zhoršeniu kvalitnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, len k optimalizácii siete,“ tvrdí hovorkyňa Falck. Zároveň vysvetľuje, ako vyzerá práca záchranárov v praxi. Stanicu prvej pomoci posádka opustiť nemôže. Čaká na výzvu operátorov Operačného strediska ZZS, kam na tiesňové linky volajú ľudia, ktorí potrebujú pomoc. Po výzve, v ktorej záchranári dostanú adresu, meno pacienta a stručný opis jeho ťažkostí, okamžite opúšťajú stanicu, sadajú do sanitky a ponáhľajú sa k nemu. Skúsený tím záchranárov sa húževnato snaží zachrániť každého, kto opäť raz potrebuje ich pomoc.

 
Pripravila Zuzana Voštenáková © Slovenské pohrebníctvo
publikované vo vydaní SP september 2013


  Ostatné články v téme
Sme pripravení na katastrofu?
S prezidentom SČK
Čestná stráž prezidenta
Nehoda na letisku
Poslanie pomáhať
 
  Trendy pri transporte
Vodná záchranná služba
Strata blízkeho spôsobuje...
Pes mŕtvolkár
Vojenské pohreby a Čestná stráž
 
Späť na tému Profesionáli